Modlitby

Chválospev k sv. mučeníčke Ľudmile

Kondak 1.

Vyšla si nad českou krajinou ako hviezda ranná, svätá mučeníčka Ľudmila, Bohom vyvolená pochodeň, povolaná z pohanského pokolenia. Ty si rozptýlila tmu modloslužby v českej zemi a osvietila ju svetlom Božskej viery Christovej. Kvietkom si jari duchovnej, pretože k nám otváraš prúdy Blahodate ako jedna z prvých u nás. Aj keď Teba i slovanské Bohoslužby chceli uvrhnúť do zabudnutia, aj tak tu doteraz ospevujeme Tvoju svätosť. S odvahou pred Hospodinom sa neprestávaj prihovárať za nás, duchovné deti svoje, aby sme boli vyslobodení od každého trápenia a upevňujúc sa vo viere, takto po všetky časy zvelebovali Teba:

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

Ikos 1.

Anjelov aj ľudí Tvorca chcel vyviesť český ľud z temnoty modloslužby k svetlu pravdy, tak si vyhliadol Teba už v dobe mladosti, Ľudmila, aby si vykonávala vôľu Božiu. Namáhavo s horlivou zbožnosťou si kyprila drsnú a neúrodnú pôdu českých sŕdc, aby bol vypestovaný vinohrad Hospodina. Rosou modlitieb dosiaľ zavlažuješ tieto kraje, aby naša zem nevyprahla. Bola si prvou matkou veriacich, aby si v Nebi bola prvou ich príhovorkyňou. Za to oslavujeme Stvoriteľa a Teba velebíme:

Raduj sa, nádoba Božskej manny, prosebníčka u Boha za duše naše.

Raduj sa, prvá česká vládkyňa, do Bohom utkaného rúcha Krstu zaodená.

Raduj sa, réva, z nej vyrástla ratolesť Pravoslávnej viery.

Raduj sa, kvet ruže rozkvitajúci Christovi uprostred planého tŕnia pohanského.

Raduj sa, ľalia, nádherne duchovne voňajúca pre všetkých hľadajúcich.

Raduj sa, krásna holubica, ktorá si nadšene vzlietla do výšin k svetlu pravdy.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 2.

Spoznala horlivá Ľudmila podvod bezduchých modiel, keď sa dozvedela o požehnanom diele svätého Metoda, Apoštola Slovanov, ktorý prišiel z Byzancie. Jej srdce zahorelo láskou k pravej viere Christovej. Vypočula kázanie Metodovo, medovo sladké, o tom, ako svätý  Cyril obhájil slovienske Bohoslužby pred trojjazyčnými bludármi. Po poučení biskupa moravského sa zriekli s manželom Borivojom pohanského modlárstva a démonov sídliacich v sochách. Prijali svätý Krst z rúk Metoda a sotva vystúpila znovuzrodená z očistného kúpeľa krstného, zaspievala Christovi Spasiteľovi:

Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 2.

Po tomto duchovnom obrodení, svätá Ľudmila, cenila si si Pravoslávne kresťanstvo ako perlu nad všetky poklady vzácnejšiu. Ihneď po návrate Borivoja z Moravy ste dali spoločne vybudovať na Levém Hradci prvý chrám zasvätený sv. Klimentovi. Tam vyslal arcibiskup Metod na službu ctihodného kňaza Kaicha a prvýkrát sa v Čechách otvoril prameň živej vody pravej viery, ktorý nevyschol. Aj vašou starostlivosťou sa začala rozlievať po zemi českej rieka učenia svätých Cyrila a Metoda, ľubozvučne znejúca cez Bohoslužby slovienske. Preto Ťa chválime aj my, spievajúc:

Raduj sa, horlivá pre Hospodina zástupov proti obetiskám pohanským.

Raduj sa, budovateľka prvých Božích chrámov v našich končinách.

Raduj sa, srdce horiace ohňom Pravoslávia zapálené v Staroslovienskej ríši.

Raduj sa, ranný vánok prinášajúci nám zrozumiteľné Bohoslužby.

Raduj sa, žena apoštolská, ktorá si sa starala o duchovenstvo.

Raduj sa, zbožná zakladateľka misie byzantskej v krajinách českých.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 3.

Zúrivo pozeral diabol a jeho temní sluhovia na šírenie kresťanstva v ich dŕžave. Ako kedysi horlivý Eliáš, borila Ľudmila obetiská modlárske. Čomu pohania v duchovnom zatemnení na svoju škodu slúžili, bolo zneistené a ochromené. Keď už vstúpila Pravoslávna viera v plnej sile a zaskvela sa v sláve, vláda démonov sa rúcala, modly padali, nečisté pohanské obety zhasli. Český národ oslobodený z okov pekelných, z nemoty zrazu prehovoril k Bohu rodným jazykom vo svätej Liturgii, radostne volajúc: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 3.

Christos vkročil a padli démoni, zatriasli sa základy moci diabla, zarmútilo sa peklo. Zápach vášní odfúklo a vôňa cností sa šírila. Čaro démonov zvädlo, hmla klamstiev bola rozplynutá vanutím Svätého Ducha. Nad ďalšou slovanskou krajinou vyšlo slnko Christovo s oslnivým jasotom a zaskveli sa sväté hviezdy duchovného Neba. Ďakujeme Ti, Ľudmila, že si s Borivojom pravému kresťanstvu z východu otvorila cestu do svojej vlasti. Na úsvite duchovného dňa Ti kresťania zaspievali:

Raduj sa, Mária pri nohách Christových sediaca a počúvajúca príhovory Metodove.

Raduj sa, že si si osvojila učenie Cyrilove brániace Bohoslužby zrozumiteľné každému.

Raduj sa, ktorá si poučenie o čistote, pôste a cnostiach do srdca svojho ukladala.

Raduj sa, Magdaléna, ktorá si si duchovným plameňom Evanjelia srdce rozjasnila.

Raduj sa, že si Nebeským ohňom démonov ako sodomčanov spaľovala.

Raduj sa, ktorá si besov silou svätého Kríža vyhnala.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 4.

Zacnelo sa satanovi z trónu v podsvetí po jeho vláde nad českou zemou. Tento  nepriateľ pokolenia ľudského – had starý, od samého počiatku sveta až do dnešnej doby neprestáva rozsievať semená rozvratu do sŕdc ľudí, tiež aj pýchu medzi pokoru a nenávisť medzi lásku. S trpkosťou znášal diabol, že je oslobodzovaný ľud, ktorý bol ním zotročený, a že sú Česi získavaní pre pravého Kráľa, Christa Vládcu. Rozpútal ohovárač, ktorý panuje rozdeľovaním, vzburu proti Borivojovi, poštval Čechov proti nemu a pokúšali sa ho aj o život pripraviť. Knieža s blaženou Ľudmilou sa teda znova uchýlil na Veľkú Moravu, vďaka prozreteľnosti Božej si osvojili celú vznešenosť Evanjeliového učenia Christa, jemu tam spoločne oddane spievali: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 4.

Keď prebýval zbožný Borivoj v Staroslovienskej ríši, všemohúcemu Bohu sľúbil: Ak ma Hospodin privedie naspäť do českej vlasti, vybudujem z vďaky baziliku zasvätenú blahoslavenej Matke Božej a prečistej Panne Márii. Božou prozreteľnosťou sa naozaj vrátil na svoj stolec a snažil sa bez meškania splniť sľub. Na hrade v Prahe knieža s Ľudmilou vybudovali chrám s patrocíniom archanjela Gabriela a najsvätejšej Bohorodičky. Stali sa takto prvými zakladateľmi svätých miest, podporovateľmi kňazov a šíriteľmi pravej kresťanskej viery. Ľudmila vznešená, Ty si cnosťami ešte nad svojho manžela vynikala ako v pravde svätá služobníčka Christa. Preto Ti spievame:

Raduj sa, hovoriaca ovečka, ktorá si sa nezľakla zlých vlkov.

Raduj sa, matka ochraňujúca svoje deti, ctiteľka Božej Matky navždy panenskej.

Raduj sa, neohraničená v pôsobení spolu s Nebeskými mocnosťami beztelesnými.

Raduj sa, Božích domov budovateľka, lebo ich posvätil svätý Metod.

Raduj sa, uctievateľka svätých, pretože do chrámu uložila ostatky mučeníka Klimenta.

Raduj sa, že si dúfala v Boha a vzbury diablom oklamaných ľudí si sa nevydesila.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 5.

Najvyšší dopustil na Cirkev pravoslávnu skúšku ohňom, keď sa brány českých krajín otvorili chamtivým latiníckym kňazom, ktorí sa vysmievali cyrilometodskej viere. Ty si však, svätá Ľudmila, upevňovala u ľudí vznešené učenie Metodove a neporušenú zbožnosť z Východu s duchovnou silou Bohoslužieb slovanských. Dokonca si prijala časť duchovenstva vyhnaného Svätoplukom z Veľkej Moravy, ktorí v diele svätého Metoda pokračovali. Ďakovala si za tento Nebeský dar v chrámoch Pravoslávnych spievajúc Bohu: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 5.

Pretože si mala myseľ i srdce presvietené múdrosťou z výsosti, statočná Ľudmila, odvážne si sa nezľakla meča v rukách cudzincov ničiacich Pravoslávnych kresťanov v Čechách. Zotrvala si verná Christovi, aj keď mocní sveta zo západu nazývali Teba s veriacimi „špatnými kresťanmi“. Ty si ale povzbudzovala ľud modliaci sa v rodnej reči na Bohoslužbách byzantských, pokračovala si vo výstavbe chrámov Božích, aj ich zariaďovaní potrebami a výzdobou. Vďačný zástup Pravoslávnych českých kresťanov spieval Tebe jednohlasne nadšene:

Raduj sa, včela, ktorá si odletela od pohanského dymu k nektáru viery v Christa Isusa.

Raduj sa, skala viery opevnená Christovým povzbudením: Neboj sa malé stádo!

Raduj sa, hviezda jasná, že si ukazovala smer k pravej viere.

Raduj sa, sviečka, žiariaca ľuďom ako maják nad búrlivým morom bludárstva.

Raduj sa, lúč z Raja prinášajúci pokoj do našich duší.

Raduj sa, posol Boží zvestujúci Evanjelium Christa, podobná Anjelovi.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 6.

Borivoj naplnil dobrými skutkami svoje dni a po ňom aj Spytihnev, syn Ľudmily, tiež budujúci chrámy i ozdobení cnosťami zosnuli. Zotrvávala následne chrabrá Ľudmila v čistote telesnej a duševnej, hriešne vášne askézou vykoreňovala, v pokore rástla, modlitbami sa spájala s Hospodinom, srdce očisťovala a napĺňala Blahodaťou. Pravoslávny ľud, ešte nezaslepený bludmi vatikánskych sluhov, volal spolu s duchovenstvom k Bohu jasavé:

Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 6.

Bavorský cisár, podnecovaný latiníckymi kňazmi, českú šľachtu povzbudzoval k násiliu voči Pravoslávnym kresťanom. Zapredaní kolaboranti sa vzbúrili s úmyslom odstrániť Bohom požehnanú vládnucu rodinu. Ty však pod touto ťažobou si neupadala, Ľudmila, pretože si sa pevne zákonov Božích držala a mohla si zvolať k Hospodinovi: Nezabúdam na ustanovenia Tvoje! Počas života Tvojho si už počula pozdrav:

Raduj sa, hradba naša, že si odhalila farizejstvo nepriateľov Cirkvi.

Raduj sa, naša záštita, ktorá odráža tmavý mrak valiaci sa zo západu.

Raduj sa, zvučná poľnica zvolávajúca ľud na obranu viery a vlasti.

Raduj sa, statočná obhajkyňa dogiem pravej viery.

Raduj sa, strážkyňa pomáhajúca veriacim proti trojjazyčnej zaslepenosti.

Raduj sa, matka duchovenstva dbajúceho o čistotu Pravoslávia.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 7.

Vratislav, druhý syn Ľudmilin, poslal svojho staršieho syna Václava na vzdelávanie v náukách zákona Božieho a Svätého Písma na hrad Budeč. Václav s jasnou mysľou a pôsobením Svätého Ducha si to uchovával v pamäti. Po smrti otca bol povolaný na hrad Praha ako jeho následník. Avšak bol veľmi mladý, tak ho múdro zverili veľmoži do opatery jeho babičky Ľudmily k ďalšej výchove. Václav takto s Ľudmilou spolu denne spievali Bohu: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 7.

Ľudmila, viedla si po odchode Borivoja misiu v Čechách, oddaná celou svojou vrúcnou dušou otcovi duchovnému Metodovi. Václava si dala vyučiť v písomníctve slovienskom a sprevádzala do tajomstiev viery Christovej, k poznaniu pravdy Hospodina ho priviedla. Osobný príklad skutkov človeka lásky, života v modlitbách a cnostiach, si do jeho mladučkej duše namaľovala. Novú vznešenú záštitu Václava zbožného si darovala Pravoslávnemu kresťanstvu v Čechách. Preto počuješ nadšený vďačný pozdrav:

Raduj sa, prvá ratolesť viniča, ktorá milosrdenstvo hojne prejavuješ.

Raduj sa, vychovávateľka blaženého Václava – druhej  ratolesti.

Raduj sa, v námahe podporovaná ctihodným Ivanom Českým, pustovníkom Pravoslávnym.

Raduj sa, úspešná zvestovateľka blahej zvesti Evanjelia.

Raduj sa, ktorá si blahodatným ohňom pravej viery zapálila srdce Václavove.

Raduj sa, že si ho na úzku cestu svätosti uviedla a našim národom ochrancu darovala.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej.

 

Kondak 8.

Pálčivou bolesťou sa triasol v pekle knieža temnôt, pretože ubúdalo bludnej viery kvôli prenikavému svetlu služobníčky Christovej. Vnukol teda do srdca jej nevesty Drahomíry, zahalenej v mraku pohanstva, aby zatúžila zabiť Ľudmilu. Rozvíjala nespravodlivá žena nenávistnú myšlienku vo svojom srdci: Zahubím ju, zdedím všetko, čo má a budem vládnuť. Krotká svätica sa to dozvedela a riekla mierne: Netúžim po vláde a neželám si mať podiel na moci. Prajem si len slúžiť Bohu až do konca mojich dní, aby som mu mohla stále spievať: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 8.

S takými slovami si opustila hrad Prahu a prišla si na hrádok Tetín, tichá Ľudmila. Tam si pokorne hľadala tíšinu pre srdce, zdokonaľovala sa v duchovnom boji a horlivo pomáhala chudobným, zmierňovala ich biedu. Svoje nevedomé hriechy minulosti si vrúcne oplakávala, hovoriac s apoštolom: Aký úžitok som mala vtedy z toho, za čo sa teraz hanbím? Pokánie svoje si dosvedčovala milosrdenstvom. Duchovenstvo žaslo nad obetavou starostlivosťou o nich, ako o vlastných synov. Zo svojho majetku si okrášľovala príbytky Božie. Preto k Tebe s vďakou volajú:

Raduj sa, matka kŕmiaca a odievajúca núdznych a pocestných.

Raduj sa, utešiteľka vdov a sirôt, ktorá opovrhuje svetskou slávou.

Raduj sa, že si si priala slúžiť jedine Bohu až do konca svojich dní.

Raduj sa, vytrvalá v modlitbách a do ústrania smerujúca.

Raduj sa, Bohoslužby nevynechávajúca a plná lásky k Bohu aj ľuďom.

Raduj sa, štedrosťou prekypujúca, lebo Tvoje meno je vzácnym klenotom Cirkvi Christovej.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej.

 

Kondak 9.

Drahomíra pohanská bola ako Jezábel, ktorá vraždila prorokov, tiež ako Eva, ktorá porodila Kaina i Ábela. Keď sa zbožná služobníčka Christova Ľudmila zaodela do výzbroje pokory a trpezlivosti proti žihadlu pýchy jej nevesty, ešte viac sa zdobila klenotmi cností na hrádku Tetín, pripravujúc sa prijať od Boha dar mučeníckej koruny. Drahomíra oklamaná a posadnutá besovskou zlobou, naozaj poslala dvoch sluhov neprávosti s bandou zločincov, aby zavraždili tichú ovečku vo chvíli, kedy v noci volá k Bohu: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 9.

Nepochopiteľná je pre pohanov pokora aj svätosť kresťanská a neprístupné je k videniu nespravodlivým čisté srdce, Svätým Duchom posväcované. Preto neverila úprimným úmyslom Ľudmily, vášňami oslepená vládychtivá Drahomíra. Trýznený bol diabol modlitbami, čistotou, pokorou a cnosťami svätice, preto vlieval svoju zúrivosť do srdca jeho služobníčky, aby sa ponáhľala preliať krv nevinnej Christovej ovečky. Ty si sa zatiaľ, kňažná Ľudmila, modlitbami, pôstom a dobrodením pripravovala predstúpiť na súd Stvoriteľa, Spasiteľa a Kráľa svojho. Preto Ťa s kajúcnym ľudom aj my úctivo zdravíme:

Raduj sa, šíriteľka Pravoslávnej viery kresťanskej na púšti neviery.

Raduj sa, lebo si bola v hrdinstve pevnejšia ako diamant.

Raduj sa, rýchla v odpovedi na naše modlitby a pomocníčka v ťažkostiach.

Raduj sa, ratolesť Christovho sadu, ktorá si zmäkčovala srdcia k poznaniu pravdy a lásky.

Raduj sa, ušľachtilá réva Christovej vinice a priateľka duchovných askétov.

Raduj sa, luna v splne žiariaca, ktorá zvestuje Slnko Christa vysloboditeľa.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej.

 

Kondak 10.

Darom proroctva obdarovaný svätý Václav už v mladosti mal od Hospodina zjavené, čo sa stane. Videl dom, Ľudmile verného kňaza Pavla, pustý a ozdôb zbavený. Václav naplnený Božím Duchom vysvetlil, že zborenie domu je znamením blahoslaveného zosnutia ctihodnej babičky Ľudmily. Do budúcnosti opísal kruté umučenie svätice a vyhnanie jej verného duchovenstva. Tak sa aj stalo! Ty si iba vyslovila, vyznávačka Ľudmila: Bohu nech je sláva za všetko! A zaspievala mu: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 10.

Keď prichádzalo naplnenie proroctva, požiadala si kňaza Pavla, aby odslúžil Božskú Liturgiu. Úprimne si sa vyspovedala a prijala sväté najčistejšie Dary -Telo a Krv Christa. Potom si spievala žalmy. V noci vrahovia vylomili bránu a vtrhli k Tebe. Povedala si im: Aké šialenstvo vás zachvátilo? Ako vlastných synov som vás vychovávala a obdarovávala potrebnými vecami. Povedzte, azda som vám niekedy ukrivdila? Zatvrdnutí zurvalci Ťa bez hanby na podlahu zrazili, máličko si sa domodlila a prosila, aby Ťa mečom sťali. Preliatie svojej krvi si žiadala, aby si bola podobná mučeníkom. Tvojím závojom Ťa však uškrtili a pozemského života takto zbavili, aby si žila naveky s Vládcom Isusom Chrústom, ktorého si si zamilovala. Verní kresťania Ti preto ako stále živej s nádejou spievali:

Raduj sa, ochrankyňa Christu verných, šíriaca vôňu Blahodate ako vzácne myro.

Raduj sa, príklad svätosti, ktorá ako kadidlo obety čistej si vystúpila k Božiemu trónu.

Raduj sa, zlato pretavené vo vyhni mučeníctva.

Raduj sa, perla do koruny Nebeského Kráľa uložená.

Raduj sa, na zemi požehnaná, v Nebi útočisko a istota nás Pravoslávnych kresťanov.

Raduj sa, medzi nebešťanov uvedená a tam do Christovej tváre hľadíš.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej.

 

Kondak 11.

Krátko sa tešili vrahovia svätej Ľudmily z nájomnej vraždy, onedlho na nich dopadol trest Boží a stratili žalostne život pozemský aj večný. Následne je dosvedčovaná slávnymi zázrakmi svätosť ostatkov mučeníčky. Jej tvár sa skvela ako živá, dokonca mladosťou obnovená. Obdivuhodná vôňa, nad všetky kvety a pozemské arómy krásnejšia, vznášala sa z hrobu Ľudmily. Počas tmavej noci bolo vidieť sedemkrát zostupovať na jej hrob ohnivé fakle a sviece oslňujúce svetlom Božským ako žiarou viery, ktorou sa zaskvela v živote. Snáď to bolo znamenie svetlých Anjelských bytostí, jasajúcich radosťou nad udatnosťou Ľudmily a vítajúcich ju medzi sebou. Slepý sa pri jej hrobe uzdravil, takže všetci v úžase zvolali: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 11.

Keď sa o tomto dopočula nešľachetná nevesta tvoja, zdesila sa a rozkázala, aby nad Tvojím hrobom, svätá Ľudmila, bola postavená bazilika zasvätená Archanjelovi Michalovi a zázraky boli pripisované blaženým mocnostiam Anjelským. Nevedomky však poslúžila Tebe, lebo si bola nielen v Nebi, ale aj na zemi pripočítaná k obyvateľom Nebies Hospodina zástupov. Takto ustráchaná pohanka založením kresťanského chrámu proti svojmu úmyslu umožnila oslavu Boha a Teba. Navyše vrahyňa dosvedčila pravdivosť Tvojich zázrakov, ktorých si mnoho vykonala k povzbudeniu ľudí a na dôkaz Tvojej svätosti. Na duchu posilňovaní riekou uzdravujúcou, vyvierajúcou z Tvojich ostatkov, sme od neduhov, malomyseľnosti a slabej viery liečení. Čerpajú z nej tí, ktorí uctievajú Teba zvolaním:

Raduj sa, dennica, ktorá si na svojom hrobe zjavila ohnivé svetlo Blahodate Božej.

Raduj sa, že si nám zanechala ostatky vydávajúce vzácnu vôňu svätosti.

Raduj sa, ktorá si pominuteľné majetky rozdávala a nepominuteľný poklad si v Nebi ukladala.

Raduj sa, že si súženia a muky v mene Christovom pokorne prijala.

Raduj sa, ktorá si Christa nezaprela, život za Neho položila, takto dušu pre večný si zachránila.

Raduj sa, zlatá kadidelnica, ktorá nesie od nás k Bohu tymián modlitieb.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej.

 

Kondak 12.

Cyrilometodský odkaz nezanikol v ťažkých dobách po odchode svätej Ľudmily vďaka jej vrúcnym príhovorom. Slnko viery Pravoslávnej nepohltil západ,hoci nepriatelia ho skrývali za temným mrakom katolíckej viery,za hmlou bludov a skazenej cudzej duchovnosti.Cestu k nemu prehradili tŕním nezrozumiteľného jazyka v chrámoch.Zatvrdnutí franskí preláti nenávideli Pravoslávie a slovanstvo,Bohoslužby byzantské odporne z našich krajín vyháňali.V tých dobách latinský biskup v Prahe vykríkol zlostne: Nehovorte mi o Ľudmilinej svätosti!Rozhodli sa zahladiť Tvoju pamiatku,ale aj tak dodnes u nás a vo všetkých Pravoslávnych národoch volajú s vďačnosťou k Bohu,že nám svätú Ľudmilu za mocnú príhovorkyňu daroval: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 12.

Zbožný knieža Václav pamätal na svoju babičku. Jeho poslovia odkryli hrob na Tetíne a vyzdvihli posvätné ostatky Ľudmily, ktoré Všemohúci už preslávil. Žasli, keď kňaz Pavol našiel telo i odevy na ňom bez porušenia a nedotknuté rozkladom. Sväté telo zahalili do drahých látok a preniesli ho do pražského hradu s veľkou radosťou Bohu ďakujúc. Jasali verní kresťania, zvelebovali Christa za taký zázrak. Ľudia s kniežaťom Václavom so zbožnou bázňou pozerali na neporušené ostatky vypadajúce ako živé. S úctou a obdivom Ti s nimi prinášame tieto oslavné piesne:

Raduj sa, že Tvoje oslávenie v bazilike sv. Juraja bolo ozdobené zázrakmi a uzdravením mládenca.

Raduj sa, Ľudmila, rúchom Blahodate Svätého Ducha zaodená a takto pred rozkladom uchránená.

Raduj sa, hviezda ranná, ktorá nám jasne svietiš, aj keď Ťa chceli vatikánski sluhovia zhasnúť do zabudnutia.

Raduj sa, nebeská ochrankyňa všetkých verných Tvojmu dedičstvu.

Raduj sa, lebo Ťa Kráľ slávy korunoval vencom uvitým z Tvojho závoja.

Raduj sa, opora a posila nám darovaná pri spoločnom budovaní Cirkvi Christovej.

Raduj sa, blažená kňažná Ľudmila, mučeníčka a osvietiteľka zeme českej!

 

Kondak 13.

Svätá mučeníčka Ľudmila, plameň anjelský, verná Božia služobníčka! Prijmi od nás tento chválospev, upros milostivého nášho Boha, aby vdýchol do našich sŕdc vôňu svätej viery Pravoslávnej a odvial zápach bludov ekumenizmu. Nech sa rozhojní v našich životoch olej dobrých skutkov a nezhasnú tak naše lampy v čase polnočného stretnutia s Nebeským Ženíchom, aby sme boli hodní naveky spievať v sieni svadobnej Kráľovstva Nebeského: Aliluja.

Aliluja, aliluja, aliluja!

 

(Tento kondak sa opakuje 3x)

A opäť sa číta Ikos 1 a Kondak 1

                                   

Modlitba

Svätá, slávna a nami srdečne uctievaná Ľudmila! Pevnou vierou, hlbokou nádejou a láskou širokou, putom dokonalosti si sa spojila s Bohom a ani v okamihu smrti si nezlyhala. Ó, vlasť naša, tak drahocenným darom si bola obdarená, tak jasného svetla lúčmi si oslnená, tak mocná ochrankyňa ťa podporuje svojimi modlitbami! Nech teda nezostane bez slávneho uctievania dobrotivá matka Ľudmila, liečiaca chorých, nasycujúca hladných, útočisko chudobných, povahou krotká, do zboru nebešťanov uvedená. Modlíme sa, aby prijala naše volanie, keď túžime napodobňovať jej zbožnosť. Sme veľmi roztrúsení, svätá Ľudmila, matka starostlivá zhromažďuj nás pod Tvoje krídla ako kuriatka a pros Christa za požehnanie, aby nás zoskupoval do spoločenstva Cirkvi. Rozohrievaj naše vychladnuté srdcia ľadové, aby sa roztopili láskou k pravde, ktorá je chránená jedine Svätým Duchom v Cirkvi Christovej. Naša milovaná hviezda ranná, rozsvieť v našich srdciach úsvit Božieho dňa, aby sme neblúdili ako v tme, ale vo svetle Blahodate kráčali, vždy si uvedomujúc, že sme pre Kráľovstvo Nebeské stvorení. Nech sa ponáhľame do chrámov v zástupoch a vysielame v nich modlitby skrze svätú Ľudmilu k Najsvätejšej Trojici – jedinému Bohu kraľujúcemu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu Utešiteľovi, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

 

Svata mucenicka Ludmila

 

 

Tieto modlitby a bohoslužobné postupy sú preložené na základe tvorby sv. novomučeníka Gorazda II. a ďalších prekladov jihlavskej farnosti. Prekladal ich Bohuznámy brat s požehnaním milovaného, nedávno zosnulého starca Chrysostoma, igumena monastiera sv. Nikodéma Svätohorca v Grécku.