Modlitby

  • Úvod
  • Modlitby
  • Chválospev k svätému igumenovi Prokopovi Sázavskému

Chválospev k svätému igumenovi Prokopovi Sázavskému

Kondak 1.

Obdivuhodný pôstnik a divotvorec pravdivý, veľký Christov obľúbenec, najdôstojnejší otče Prokop! Ak oslavujeme Hospodina slávy, ktorý Ťa už na zemi preslávil, spievame Ti piesne vďaky, pretože veríme, že príhovormi Tvojimi nás teraz upevňuješ vo viere Pravoslávnej a z každého nebezpečenstva vyslobodzuješ volajúcich k Tebe s nádejou a láskou:

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

Ikos 1.

Stvoriteľ Anjelov i ľudí vie vopred všetko, poslal neviditeľne svojho Anjela k zbožným rodičom do Chotoune, aby Ťa už od detstva pripravoval k veľkému dielu na nivách národa. Skrze zázračný nález prameňa pitnej vody ukázal, že znova otvoríš v našej zemi mohutný prameň apoštolského diela slávnych bratov zo Solúna. Pomenovali ho podľa Teba. Rodičia sa čudovali a v duchu si o Tebe hovorili:

Raduj sa, dieťa vyhliadnuté na vernú službu Christovi.

Raduj sa, synu od lona matky pripravovaný za udatného vojaka Cirkvi pravoslávnej.

Raduj sa, lebo si nás prekvapil novým otvorením prameňa pôvodnej viery.

Raduj sa, lebo z toho prameňa budú piť všetci smädní po pravde.

Raduj sa, obdivuhodné horčičné semienko, z ktorého vyrastie v našej vlasti mohutný strom starobylej zbožnosti.

Raduj sa, budúci mnohoplodiaci strom, z neho sa budú sýtiť hladní po pravej duchovnosti.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 2.

Prokop, aby si načerpal vyššej úrovne duchovnej múdrosti, odišiel si za slovenské mesto Štúrovo, kde si v Pravoslávnom monastieri na miestnom Vyšehrade živil svojho ducha mannou Christovho slova a modlitby, aby si mohol neskôr niesť meno Christovo a Jeho svetlo medzi svoj ľud, ktorý bol obklopený mračnami temnoty latiníckej a aby bolo znova počuť v našich chrámoch jasavé: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 2.

Akonáhle si, otče Prokop, v tichu monastierskych stien prijal Blahodať pravdy Christovej, vrátil si sa s požehnaním vyšehradského bratstva do rodnej vlasti, aby si osvecoval svoj ľud oklamaný heretickou náukou na mnohých miestach a ukazoval mu pravú cestu, ktorá vedie ku Christovi – naozajstnému pokoju a k večnej blaženosti. Ľud za taký poklad ďakoval, ponáhľal sa za Tebou a chválil Ťa takýmito slovami:

Raduj sa, múdry vodca nás opustených a klamaných oviec prázdnovravných.

Raduj sa, dobrý otec nás osirelých a blúdiacich detí.

Raduj sa, lebo si nás našiel ako stratenú drachmu.

Raduj sa, ktorý nám vraciaš vieru svätej Ľudmily.

Raduj sa, nebojácny hlásateľ Evanjelia Christovho.

Raduj sa, udatný obranca čistoty Pravoslávia.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 3.

Moc Najvyššieho z výsosti Ťa zatienila, keď si sa rozhodol ešte k vyššej obete – zveľaďovať svoju národnú Cirkev v dobe zvýšeného vatikánskeho útlaku. Zriekol si sa domova, manželky, majetkov aj príbuzných a odišiel znova do monastiera Vyšehrad, kde po období poslušníka si prijal postrihnutie na mnícha a službu jeromonacha. Zbavený pút tohto márnivého sveta si s nadšením spieval Bohu: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 3.

Prokop svätý, pretože si vyryl hlboko do srdca svojho znamenie kríža Christovho, nepremožiteľnú to zbraň proti vášňam, svetu a démonom, ktorí často útočili aj proti Tebe, s odvahou si sa postavil proti nim a zveleboval Hospodina, ktorý Ti dal silu nad nimi víťaziť. Preto si zaslúžiš naše uznanie a chválu takýmito slovami:

Raduj sa, odrážateľ nečistých myšlienok.

Raduj sa, opatrovateľ svojho čistého srdca.

Raduj sa, lebo si sa modlitbou a pôstom oslobodil zo zajatia vášní.

Raduj sa, ktorý si znamením kríža odrážal útoky diabla.

Raduj sa, fakľa viery, ktorá svietila ďaleko za hranice české.

Raduj sa, prameň, ktorý tečie do večného života.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 4.

Zocelený monastierskym životom a oblečený do rúcha mnícha si sa vrátil, blažený Prokop, ako cudzinec do svojej vlasti, aby si tam utíšil búrku útokov nepriateľov proti domácej Cirkvi pravoslávnej a jej deťom. Prechádzal si údolím Břežan, Štiřína a Poříčí, kde veľké kamene sú dodnes svedkom Tvojho odpočinku, až si došiel do údolia Sázavy, kde skrytý pred svetom si sa mnoho rokov živil lesnými plodmi a mliekom bielej lane. Tam Ťa našiel Oldřich, knieža české, ktorý po svätej spovedi zaspieval aj s Tebou Bohu: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 4.

Akonáhle sa dopočuli blízki aj vzdialení, že Oldřich je naklonený Tvojmu zámeru pozdvihnúť Cirkev pôvodnú z prachu poníženia na úroveň jej bývalej slávy, a že si vybudoval monastier a chrám Najsvätejšej Bohorodičky, jasali. Otče Prokop, s pribúdaním mníchov si začal budovať lavru a školu, kde prekladali byzantské Bohoslužobné knihy do zrozumiteľného jazyka, učili sa spevu, ikonopisectvu a staviteľstvu. Celé bratstvo aj hlas národa takto chválil Teba, svojho prvého igumena:

Raduj sa, učiteľ pravého poznania Hospodina.

Raduj sa, slávny obnoviteľ cyrilometodských monastierov.

Raduj sa, zakladateľ učilíšť Pravoslávnej náuky.

Raduj sa, pracovitá včela, ktorá prinášala sladký med pravdy a spásy.

Raduj sa, lebo si obnovil školu slovanského písma a Pravoslávnej zbožnosti.

Raduj sa, lebo z nej vychádzalo svetlo Blahodate po celej českej a slovenskej zemi.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 5.

Celou svojou bohatou činnosťou, srdcom aj mysľou si, Prokop najdôstojnejší, pevne kráčal s bdelosťou v modlitbách a pôstoch za jasnou hviezdou svätého Pravoslávia cez mnohopočetné prekážky a úskalia sveta nepriateľov. Hospodin Ťa posilňoval v takejto šľachetnej námahe, vlieval do Tvojej duše novú a novú odvahu, aby si skrze odpor mocných tohto sveta spieval Kráľovi nebeskému: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 5.

Len čo vidiecky ľud uvidel zázrak v tichom sázavskom údolí, v tej dobe ešte nevykorenený z dedičstva posvätnej tradície, ponáhľal sa za Tebou v celých zástupoch, otče Prokop, ako sa náhlia ovce za svojím pastierom na svieže trávnaté lúky, pretože rozumel Tvojmu hlasu a nechcel načúvať hlasom cudzích, ktorým nerozumel. Z úst ľudí sa k Tebe niesli tieto slová chvály:

Raduj sa, dobrý a múdry pastier svojich hovoriacich oviec.

Raduj sa, dôsledný strážca pôvodnej nepoškvrnenej tradície.

Raduj sa, že si počul stonanie ľudu za pravou vierou.

Raduj sa, ktorý si v Pravosláví videl záchranu svojho národa.

Raduj sa, volajúci na veriacich, aby nenasledovali cudzích, ktorým nerozumeli.

Raduj sa, lebo Tvoje ovce radšej šli za Tebou, lebo poznali Tvoj hlas.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 6.

Akonáhle bola stavba chrámu a príbytkov mníchov dokončená, blížila sa ako hviezda z východu veľká slávnosť ich posvätenia. Pretože správa o novom monastieri sa už rozchýrila do okolitých krajín, priputovali veriaci z Moravy, Lužice, Slovenska, Poľska, Uhorska a Bulharska. Došlo aj veľké množstvo pútnikov z Ruska a s požehnaním Cirkvi ruskej priniesli ostatky svätých Borisa a Gleba, takže celým sázavským údolím sa rozliehalo mohutnou ozvenou všetkým Slovanom spoločné jasajúce volanie k Bohu: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 6.

Sázava sa rozžiarila tisíckami svetiel a v okamihu zaplesala volaním slávy, keď prichádzal Břetislav – české knieža a takto Ťa oslovil: Otče Prokop poctivý a bratia! Vám a vašim nástupcom odovzdávam tieto zakladajúce listiny potvrdené mojimi pečaťami a uložím ich do chrámu najsvätejšej Bohorodičky. Keby vás chcel niekto vo vašich právach obmedzovať, nech je v anatéme! Vtedy národ uvidel, ako ich milovaný Prokop z dojatia plače a spieval mu k úteche:

Raduj sa, že si kráčal vytrvalo za Christom iba úzkou cestou.

Raduj sa, lebo tá cesta priniesla víťazstvo pravej viery.

Raduj sa, že si položil svoje ruky na opustené radlo Božie.

Raduj sa, lebo si tú hlbokú brázdu s Božou pomocou dooral.

Raduj sa, že si sa nikdy svojou tvárou naspäť neobzeral.

Raduj sa, lebo si sa dožil slávneho korunovania svojho diela.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 7.

Boh teda dopustil, že vladár obdaroval váš monastier poctami a darmi. Avšak Ty si ako neužitočný sluha zotrvával naďalej najmenším medzi najmenšími a dával všetkým príklad v modlitbách a usilovnosti, aj na odev a jedlo si pracoval vlastnými rukami. Celé bratstvo Ťa obdivovalo a tichom lavry i chrámu sa niesla dňom aj nocou k Bohu pieseň: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 7.

Stvoriteľ všetkého ukázal v Tebe, otče Prokop, českému národu nového človeka, ktorý sa s horlivosťou staral o obrodu národa. Ľud sa učil písať a čítať v rodnom jazyku. Vlastnou rukou si napísal celé Evanjelium cyrilikou. Sázavský monastier sa stal pokračovateľom veľkomoravského strediska a slovanskej Pravoslávnej kultúry a duchovnosti. Preto vyslyš tieto naše pochvaly:

Raduj sa, lebo si sa v pote namáhal pre Christa a jeho Cirkev.

Raduj sa, ktorého so záľubou poslúchalo aj české knieža.

Raduj sa, lebo si zasieval do srdca národa semená Christovej pravdy.

Raduj sa, pracovitá včela, ktorá znášala do kníh med viery Pravoslávnej.

Raduj sa, lebo si otvoril bránu poznania hľadajúcim duchovné poučenia.

Raduj sa, ktorý si rozširoval vieru a zbožnosť po celej českej aj slovenskej zemi.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Svaty Prokop Sazavsky

 

Kondak 8.

Ak pozorujeme, otče Prokop, nezvyčajný Tvoj a blahodatný život, sme aj my Tebou povzbudzovaní, aby sme sa tak isto stali nezvyčajnými v dňoch našej pozemskej púte, nevšímali si svetské prostredie, ktoré máme považovať za cudzie a nenaväzovali sa k márnostiam tejto doby, či odvykali si od nich, aby sme boli schopní ustavične spievať zakladateľovi askézy o vyšší spôsob života: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 8.

Aj keď si žil telom na zemi, narezával si nožom výchovy ľudí a naštepoval duchovným povznesením ako stromy sadu, aj tak si odložil všetko osobné hmotné a bol duchom i mysľou viac v Nebi. Človekom síce bol si, avšak ako Anjel nebeský žil si a napájal svoju dušu aj duše milovaných bratov a ľudu z hlbín studne Svätého Písma, aby si od nich počul:

Raduj sa, Blahodaťou naplnený učiteľ svojich duchovných detí.

Raduj sa, jasná hviezda, ktorá na oblohe našej Cirkvi žiarivo svieti.

Raduj sa, rajský strom, jeho ovocie jedia hladní.

Raduj sa, osviežujúci prameň, z neho pijú smädní.

Raduj sa, lebo Tvoje skutky prinášali dobro pred Bohom i ľuďmi.

Raduj sa, lebo Tvoje modlitby zvolávali na zem Božie požehnanie a Blahodať.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 9.

Prokop obdivuhodný, prekvapil si nielen ľudí, ale aj Anjelské bytosti, keď si si na sklonku života pozemského zvolal bratstvo a so slzami vyriekol k nim tieto prorocké slová: Najdrahšie deti! Vychoval som vás ako sliepka kuriatka. Bdejte však obozretne! Po mojom odchode budete osočovaní útokmi ako vlnobitím búrky. Plných šesť rokov budete vyhnancami v exile a knieža ukradne vaše príbytky s chrámami pre bludárov. Nezakolísajte vo viere ani trochu! Hospodin sa zľutuje a privedie vás späť domov, kde budete môcť znova slávnostne zaspievať Bohu slovansky: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 9.

Mnohovravní rečníci západu nedokážu ani dnes opísať s akou pokornou dôverou tretí deň po týchto slovách, svätý Prokop, po odslúženej deviatej hodinke a Večierni, si si ľahol. Aj keď Ti bolo nevoľno, predsa si odovzdával bratom posledné ponaučenia a útechu. Posilnený svätým Prijímaním Tela a Krvi Christa si v pokoji zosnul. Zaplakali bratia a s nimi celý národ, avšak Nebeské zástupy otvorili brány Raja a spevom Anjelských piesní vítali medzi seba Tvoju čistú dušu. Aj my, Tvoje oslabené deti, takto Ťa zdravíme:

Raduj sa, obdivuhodný zjavovateľ budúcich vecí.

Raduj sa, neslabnúci prameň horlivosti.

Raduj sa, verný ochranca českej a slovenskej zeme.

Raduj sa, pohotový obranca Pravoslávia.

Raduj sa, lebo si túžil dospieť do Nebeskej vlasti.

Raduj sa, ktorý tam máš milosť prihovárať sa za nás.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 10.

Len čo si zatvoril oči svoje, otče Prokop, otvorili sa uši vladára k osočovaniam vatikánskych prelátov, že vraj Sázavská oblasť je zaplavená bludárstvom. Poštvali vrchnosť k vyhnaniu Tvojich mníchov za hranice vlasti a monastiersky komplex zachvátili latiníci, ktorých ústa nevedeli ani nechceli spievať Bohu: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 10.

Ty si však, svätý Prokop, zostal nebeským igumenom Sázavy aj vtedy, keď tam prichádzali trojjazyčníci, lebo ihneď ako vstupoval do chrámu prvý, zjavila sa mu v kráľovských dverách oltára Tvoja postava a rázne mu vraví: Čo tu hľadáš? Vzdiaľ sa odtiaľto čo najrýchlejšie! Na štvrtý deň si sa zjavil znova so slovami: Prečo nechceš poslúchať moje výzvy? Tento monastier som vyprosil od Boha ja pre svojich duchovných synov! A zdvihol si svoju igumenskú palicu a ako Christos si vyhnal svätokupcov z chrámu. My schvaľujeme tento Tvoj spravodlivý postup, k nemu Ťa vyzval Hospodin a voláme k Tebe:

Raduj sa, lebo si aj po zosnutí ochraňoval svoju pozemskú lavru pred zúrivými šelmami.

Raduj sa, ktorý si ani po telesnej smrti neodložil duchovný svoj meč.

Raduj sa, lebo si plameňom spravodlivého hnevu pálil nepriateľov Pravoslávnej viery.

Raduj sa, ktorý si ukázal zaslepeným kam vedie pravá úzka cesta.

Raduj sa, lebo si posilňoval svojich bratov aj vo vyhnanstve.

Raduj sa, ktorý si neúnavne prosil Boha o vrátenie Tvojho dedičstva.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 11.

S preveľkou vďačnosťou a láskou sme priniesli Tebe, najdôstojneší otče náš Prokop, oslavné piesne zo sŕdc bojujúcich o pokoru. Prosíme, neodmietaj ich vo svojej láske k nám, verným nasledovníkom, aj keď počúvaš v Nebeských príbytkoch omnoho sladší hlas Anjelov a svätých, ktorí tam neumĺkajúco spievajú Bohu: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

 Ikos 11.

V Bohu múdry otče Prokop, vidíme Ťa ako jasne žiarivú fakľu na oblohe českej a slovenskej vlasti, ktorá ukazovala a dodnes ukazuje jedinú cestu k pravej duchovnosti. Nech lúčmi osvieti mysle celého nášho ľudu, ktorý stále blúdi a hľadá pravdu, ale nemôže ju nájsť, pretože temné mraky ekumenickej náuky mu ju zatemňujú, takže už nevidí Teba, aby Ti zaspieval:

Raduj sa, ohnivý stĺp Pravoslávnej viery Christovej v Čechách a na Slovensku.

Raduj sa, nehasnúca fakľa zapálená nezapadajúcim Slnkom spravodlivosti.

Raduj sa, zvučný nástroj Christovej spasiteľnej Blahozvesti.

Raduj sa, sladko znejúca lýra hlásania večnej spásy.

Raduj sa, pevný obranca Pravoslávia.

Raduj sa, prísny kárateľ skazenej viery.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 12.

Vypros nám, pastier náš najdobrotivejší, od zľutovávajúceho sa Spasiteľa nášho a Boha Blahodať Najsvätejšieho Ducha, aby nás poučovala a posilňovala na ceste ku spáse. Pravoslávna svätá Cirkev svätých Cyrila a Metoda, ktorú si u nás obnovil, nech prináša hojné ovocie a pomôž jej bojovníkom vyhýbať sa nerozhodnosti aj blúdeniam. Vo svetle Božích zákonov nech spievajú celým životom Bohu: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Ikos 12.

Prokop náš drahý, keď ospevujeme Tvoj svätý slávny život a úspešný duchovný boj víťazstvami nad vášňami i padlými anjelmi, aj nepriateľmi telesnými, veríme, že Tvoje blažené skonanie bolo zrodením k novému, večnému životu, a že Ťa Anjeli úspešne a bez ujmy previedli vzdušnými mýtnicami až k Nebeským zborom a zástupom svätých, odkiaľ už dlho hľadíš na svoj národ, ktorý odpadol od viery Tebou hlásanej a stále prosíš Hospodina, aby obnovil Pravoslávnu Sázavu, navrátil celý český a slovenský ľud k apoštolskej viere neporušenej herézami ekumenizmu, posilňoval a upevňoval Cirkev, ktorá Ťa jediná oslavuje pravdivo a jedným srdcom jednohlasne spieva:

Raduj sa, že si bez zaváhania vykonal púť cestou, ktorú Ti zjavil Hospodin.

Raduj sa, lebo si bol za námahu a dielo odmenený večným pokojom.

Raduj sa, že Ťa Kráľ kráľov umiestnil v Nebeských príbytkoch.

Raduj sa, lebo si vyhral zaslúžený veniec spravodlivosti.

Raduj sa, Prokop a prikloň svoje ucho k hlasu tohto údolia trápenia.

Raduj sa, blažený a nezabudni na nás zachovávajúcich Tvoje dedičstvo.

Raduj sa, otče náš Prokop, tichý bojovník za návrat pravej viery!

 

Kondak 13.

Nadmieru slávny a obdivuhodný otče Prokop, prezieravý a cieľavedomý obnoviteľ Pravoslávneho mníšskeho života v našej vlasti! Prijmi toto naše malé prispenie k Tvojej oslave a Bohumilými príhovormi Tvojimi upros Vládcu stvorenstva, aby nás upevnil vo viere a zbožnosti, zachoval nás v jednomyseľnosti a daroval nám silu niesť ďalej Tvoju pochodeň a všetkým na úžitok spievali Bohu hlasité: Aliluja!

Aliluja, aliluja, aliluja!

Tento Kondak sa číta trikrát, potom nasleduje znova Ikos 1 a Kondak 1.

 

Modlitba

Posvätená hlava, najdôstojnejší a Bohonosný otče náš Prokop! Tebou budovaný chrám a monastier si zasvätil najsvätejšej Vládkyni Bohorodičke a vždy Panne Márii, milostivo vzhliadni aj s ňou na náš národ, ktorý sa podobá nalomenej trstine a zhasínajúcej svieci, pretože odpadol od Tvojho dedičstva. Otvor mu hlavne duchovné oči, aby ako Ty pravdivo poznal, že jeho duchovná záchrana je vo veľkej rodine Pravoslávnych národov .Upros Hospodina, aby ho zbavil váhavosti, rozdvojenosti i povrchnosti a znova naštepil odlomené výhonky na pravý vinič a zjednotil rozptýlené ovce svojho stáda, rozohrial ich vychladnuté srdcia, osvietil ich rozbitú myseľ a viedol ich cez Tvoju igumenskú palicu na večne svieže a zelené lúky svätého Pravoslávia. Daruj, aby sa náš národ učil Pravoslávne náboženstvo a modlitby v zrozumiteľnom jazyku, ako dedičstvu svätých Cyrila a Metoda, lebo si to robil rovnako. Vychovávaj v tomto duchu mládež a biskupom i duchovným pomôž k múdrosti a čistému životu, aby sa podobali Tebe. Tvojimi modlitbami posilňuj Cirkev u našich národov, odkrývaj ľstivých a pokrytcov, ktorí ju rozkladajú jedom bludov, povier a rozkolu. Dopraj, aby ako naša Matka pravá zažiarila v celej sláve a nádhere, ako bolo počas Tvojho života. Nech oslavujeme najctihodnejšie a najvznešenejšie meno nášho Boha, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i navždy, až na veky vekov. Amin.

 

Tags: Prokop Sázavský, SvätýProkop