Neboj sa vyznať svoju vieru v Christa! Otec Efrém a malé dievčatko
Za to sa modlime, aby Boh požehnal, osvetlil a zriadil v tomto novom svete [Amerike] malé Božie prístrešky, ktoré osvietia svet a spália hriech a pomôžu vybudovať oceľový front, aby sme mohli čeliť budúcemu Antichristovi, ktorý sa objaví, možno najprv v zahraničí, lebo tam je pre neho vhodnejšia pôda. Nech sa postaví pred oceľový front zbožných kresťanov a silnú mládež.
Rovnako aj malé dievčatko, aj keď sa človek čuduje, čo všetko sa môže malé dieťa naučiť, keď si vypočuje 4-5 vecí, no napriek tomu ich v sebe potichu objíma a my sme svedkami uskutočnenia. Uvediem jeden z mnohých príkladov.
V (štáte v) Amerike, už roky, počas jednej z mojich ciest som sa tam ocitol a spovedal som [ľudí] v chráme. Učiteľka, ktorá bola tiež presbyterkou (manželkou kňaza), ma požiadala, aby som (šiel a) uvidel deti základnej školy. Priviedla ich vedľa Oltára. Malí sedeli s prekríženými nohami a s otvorenými ušami, aby počúvali jednu alebo dve veci. Takú túžbu mali... Dal som im niekoľko rád relevantných ich veku.
Malé dievča mi hovorí: „Otče Efrém, navštíviš nás aj budúci rok?
Pýtam sa: „Prečo chceš, aby som sa vrátil budúci rok, dieťa moje?
"Ľúbime ťa, otče!"
"Keďže ma miluješ, [vskutku] sa vrátim!" Navštevujem ich každý rok.
Toto malé dievčatko na druhý deň, v nedeľu, prišlo prvé na spoveď. Každý rok bola na spovedi na prvom mieste. Teraz je to (už) dievča...
Pred jedným, dvoma rokmi si pamätám, ako prišla na spoveď. "Otče, chcem ti povedať o svojej starosti, o svojom smútku!"
"Čo je to? Čo sa deje?"
Hovorí: „Otče, bola som v škole. Učiteľ nám povedal, že by sme mali zrušiť kresťanské sviatky, lebo sú na nič a sú nadbytočné. Povedal aj iné protikresťanské veci. Je mi ľúto, otec, ale žiadne grécke dieťa nezdvihlo ruku."
[O. Efrém]: "Čo si urobila?"
"Zdvihla som ju!"
[O. Efrém]: "A čo si urobila (potom)?"
"Vyznala som svoju vieru!"
[O. Efrém]: "Čo si povedala?"
"Povedala som mu. Profesor, ak ste proti kresťanským sviatkom a neveríte, máte na to právo. Ale nebudete nás učiť za ich zrušenie. Pretože sa blížia Vianoce, Christos prišiel na zem, aby nás zachránil. Oslavujeme jeho božské narodenie. Prichádza Nový rok, oslavujeme svätého Bazila, hierarchu našej Cirkvi. Sviatok Teofánie, našej Najsvätejšej Trojice. Nemôžete ich zrušiť. Ak ste lakomý a robíte to pre darčeky, tak žiadne nevyrábajte. Ale nebudete sa dotýkať [kresťanských] sviatkov!"
Učiteľ zostala pred vyznaním malého dievčatka v nemom úžase.
Ja [O. Efrém] som jej povedal: „Dievča moje, teraz ti dám ešte jedno požehnanie. Prajem si, aby si bola odvážna, ak Antichrist príde v tvojich dňoch! Vyznať vieru nášmu Christovi a byť umučená, a stať sa Veľkou Christovou mučeníčkou. Ale aj táto „malá“ vec, ktorú si urobila, hoci sa to zdá ako nič, dovoľ mi povedať ti, čo si urobila. Nekrčila si sa pred učiteľom a nehanbila si sa vyznať svoju vieru pred toľkými spolužiakmi. Keď opustíš život a vystúpi do neba tvoja malá duša, Christos ťa predstaví pred Anjelmi a povie: 'Anjeli moji, táto dušička, vo chvíli, keď všetci mlčali a učiteľ ma ponižoval pred všetkými deťmi, táto duša, toto malé dieťa Ma vyznalo. Zaspievajme hymnu na jej počesť.‘ Vidíš, dieťa moje, čo si dosiahlo?“
Prajem vám, aby ste svoju vieru vyznali aj vy. Nebojte sa, nech ste kdekoľvek. Pretože vyznanie našej pravoslávnej viery je veľká česť, veľká sláva. Je to sláva mučeníka a spovedníka. Preto to robte vždy, moje dieťa, nech stei kdekoľvek. V reštaurácii, na uliciach, na voze urobte znamenie kríža. Povedz: „Pane Isuse Christe, zmiluj sa nado mnou. Nikdy sa nehanbite. Je to na vašu počesť. Pretože by sme sa mali hanbiť, keď konáme zlé skutky, keď hovoríme slová, ktoré by sme nemali, vtedy by sme sa mali hanbiť. [Ale], keď dosiahneme takéto výkony, mali by sme držať hlavu vysoko. Pretože tým ukazujete, že ste Boží a vyznávate Bohu vieru.