Svätý Ignác (Brjančaninov) o matematike, nekonečnosti a smrti

Ustanovenia o nekonečnosti pekelných múk sú vypožičané zo známej matematickej teórie o nekonečne. K tejto teórii sa často obraciame, aby sme čo najsprávnejšie a najpresnejšie vysvetlili vzťah stvorení (tvorov) k Stvoriteľovi, ktorý je v pravom zmysle nepochopiteľný a nevysvetliteľný. Ani jedna veda nie je schopná takéhoto vysvetlenia, okrem matematiky. Ona sama, dokazujúc nedobytnosť nekonečna ho pochopiť, dáva k nemu všetky čísla, teda všetky druhy stvorení (tvorov), do správneho vzťahu. Vesmír je číslo a všetky jeho súčasti sú čísla.

Nezasvätený do tajomstiev matematiky si v žiadnom prípade nebude spájať koncept, že všetky čísla, tak odlišné od seba, sú si navzájom úplne rovné vo vzťahu k nekonečnu. Dôvod tejto rovnosti je veľmi jednoduchý a jasný: spočíva v nekonečnom, teda neustále rovnakom rozdiele medzi nekonečným a ľubovoľným číslom. Prostredníctvom nesporných záverov matematiky je zrejmé, že pojem čísla je relatívny pojem, a nie podstatný. Tento koncept, tvoriaci prirodzenú vlastnosť obmedzených racionálnych tvorov, tvoriaci neodolateľný dôsledok dojmov, do ktorých tvory vstupujú pri svojom vstupe do existencie, nemôže byť v žiadnom prípade vlastnosťou nekonečnej bytosti. Nekonečno, zahŕňajúce všetky čísla, je zároveň nad akýmkoľvek číslom vlastnosťou dokonalosti, ktorá nemá v ničom nedostatok a nemôže mať nedostatok. Podľa tejto vlastnosti nekonečno, zahŕňajúce všetky dojmy, zostáva nad všetkými dojmami; inak by prešlo zmenami, ktoré sú vlastné číslam a nie nekonečnu. Ak číslo nie je podstatné, potom je celkom prirodzené, že svet vzniká z ničoho pôsobením nekonečna, ktoré jediné má podstatný význam. Je prirodzené, že pôsobenie nekonečna je nad chápanie človeka. Takéto sú nevyvrátiteľné pravdy získané mysľou ľudskej matematiky: jej nula, ktorá predstavuje myšlienku neexistujúceho, sa zmení na číslo, keď na ňu pôsobí nekonečno.

Matematika prichádza na pomoc prírodným vedám, ku ktorým má vzťah ako duša k telu. Bez matematiky nemôžu existovať; stavajú a držia sa na ňom ako mäso na kostre. V celej prírode dominuje najprísnejší matematický výpočet. Čo nám prezrádzajú prírodné vedy? Skutočnosť, že látka, v ktorej prostredí sa točíme, ktorú vidíme a ktorej sa dotýkame, je rôznorodá a dotýka sa, a sluchom, chuťou a čuchom – túto látku nielenže nechápeme, ani ju (mentálne) nie sme schopní uchopiť – ako by to nestačilo! – je to pre nás nepredstaviteľné. Teória atómov bola vynájdená, aby bolo možné zastaviť a založiť ďalšie úsudky na niečom hodnovernom. Teória atómov zostáva svojvoľným predpokladom (hypotézou). V presnom zmysle neexistujú v prírode žiadne bytosti: sú v nej iba javy. Tomuto zákonu podliehajú aj čísla: neexistuje číslo, ktoré by sa nemohlo zmeniť tým, že by sa k nemu pridalo, alebo aby sa z neho nevylúčilo; neexistuje číslo, ktoré by nemohlo ísť na nulu. Každé číslo je fenomén. Jedno nekonečné je neustále nezmenené, nemení sa ani pripočítaním k nemu, ani odčítaním od neho. Jedno nekonečné spája v sebe všetok život; len ono je bytosťou v presnom zmysle slova. Ak áno, potom je stvorenie sveta Bohom matematickou nevyhnutnosťou a pravdou. Akokoľvek verná je táto pravda, pravda je taká veľká, že vesmír ako dielo neobmedzenej mysle nemôže obmedzená ľudská myseľ pochopiť, diskutovať a uveriť. Prvú pravdu ľuďom spolu s vedou zjavuje Božie Písmo; na základe druhej pravdy ľudská myseľ nemá právo ani možnosť odmietnuť správanie o stvorení sveta, ktoré čítame v knihe Genezis. Opäť to potvrdzuje veda. Apoštol Ján Bohoslov (Teológ) nám hromuje z neba: Na počiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha, a Boh bol to Slovo. Matematika odpovedá zo zeme: "Pravda, presvätá pravda! Nemôže to byť inak. Taká je vlastnosť nekonečna: ono jediné žije samo v sebe a samo od seba. Je to život sám - samoživot. Nemôže mať žiadny vplyv na spôsob existencie nekonečna, oddeleného od všetkých stvorení nekonečným rozdielom, existujúcim medzi stvoreniami úplne nezávisle od stvorení a na nerozoznanie od nich. Medzi existenciou a existenciou nie je žiadna podobnosť." Bohoslov opäť zahrmí: všetko, od Neho bolo, a bez Neho nebolo nič.

A opäť matematika odpovedá: "Pravda, presvätá Pravda! javy, ako čísla, musia mať svoj vlastný zdroj, nevyčerpateľný zdroj – a takým zdrojom je nekonečno, existuje Boh!" Boha nikto nikde nevidel, nebeský posol ďalej hlása ľudstvu a na jeho stretnutí matematika opäť vyznáva: „Pravda, presvätá Pravda! Nekonečným rozdielom, ktorý odlišuje nekonečné od akéhokoľvek čísla, neexistuje možnosť pre akúkoľvek obmedzenú bytosť, bez ohľadu na to, aká vznešená môže byť, nevidieť Boha ani zmyslovým zrakom, ani chápaním mysle!" Boh prebýva vo svetle neprístupnom vo všetkých ohľadoch, povedal Apoštol. Boh o Sebe v Evanjeliu vyhlásil: Ja som život. Tento život je taký všemohúci, že dal existenciu všetkému stvoreniu, existujúcu existenciu vypožičanú z vlastného života, ktorá obnovuje život tým stvoreniam, ktoré stratia svoj život smrťou. Život nekonečný nemôže nebyť všemocný. V súlade s pozitívnou vedou Svätá Cirkev vyznáva, že ľudské duše a Anjeli sú nesmrteľní nie svojou prirodzenosťou, ale Božou Blahodaťou. Aký správny úsudok: vznikol v čase, keď matematika o tejto téme mlčala. Pojmy o nekonečnej odlišnosti nekonečna, v prírode aj vo vlastnostiach, je potrebné osvojiť si z čísel a pri posudzovaní o Bohu vždy pamätajte na tento rozdiel, určujte ho, aby ste sa nenechali strhnúť súdmi, ktoré presahujú našu schopnosť chápať, a teda k nesprávnym úsudkom podľa nevyhnutnosti. Bez toho budete musieť vystaviť svoje nezmysly ako pravdu svojmu vlastnému zničeniu a zničeniu ľudstva. Snílkovia sa stali ateistami a tí, čo študovali matematiku hlboko, vždy uznávali nielen Boha, ale aj kresťanstvo, hoci kresťanstvo nepoznali tak, ako by mali. Taký bol Newton a ďalší.

Je žiaduce, aby ktokoľvek z pravoslávnych kresťanov, ktorý študoval pozitívne vedy, potom dôkladne študoval asketizmus pravoslávnej Cirkvi a dal ľudstvu skutočnú filozofiu založenú na presnom poznaní, a nie na svojvoľných hypotézach. Grécky mudrc Platón zakázal cvičenie vo filozofii bez predbežného štúdia matematiky. Správny pohľad na veci! Bez predbežného štúdia matematiky s iných vied na nej založenými, a bez aktívnych a požehnaných poznaní v kresťanstve nie je možné v našej dobe vyložiť (urobiť expozíciu) správny filozofický systém. Mnohí, ktorí sa uznávajú za znalcov filozofie, ale nepoznajú matematiku a prírodné vedy, stretávajú sa so svojvoľnými snami a hypotézami v spisoch materialistov, nemôžu ich nijako odlíšiť od vedomostí tvoriacich majetok vedy, nemôžu dať uspokojivú odpoveď a vyvrátiť tie najabsurdnejšie nezmysly niektorí snílkovia, veľmi často sa sami nechajú uniesť týmto nezmyslom do omylu, uznajúc ho za dokázanú pravdu. Samotná logika sa zaobíde bez matematiky; ale logika je v podstate neoddeliteľne spätá s matematikou a od nej si môže požičať zvláštnu presnosť a pozitivitu. Čo je to sylogizmus? Toto je algebrická rovnica. Čo sú to proporcie a progresie? Ide o logický sled pojmov...