Svätý Makários Veľký (300-391) a lebka ležiaca v púšti

Abba Makários Veľký povedal: „Jedného dňa, keď som chodil v púšti, som našiel lebku mŕtveho muža, ktorá ležala na zemi. Keď som sa jej dotkol paličkou, lebka ku mne prehovorila.

Povedal som jej: „Kto si?“ Lebka odpovedala: „Bol som veľkňazom modiel a pohanov, ktorí bývali na tomto mieste; ale ty si Makários, nositeľ Ducha. Kedykoľvek sa zľutuješ nad tými, ktorí sú mučení (v pekle) a modlíš sa za nich, oni pocítia dočasnú úľavu.“ Starec mu riekol: „Čo je toto zmiernenie mučenia, a čo je to mučenie?“ A on mu odpovedal: Tak ďaleko ako je obloha od zeme, taký veľký je oheň pod nami; stojíme uprostred ohňa, od nôh až po hlavu. Nie je možné vidieť nikoho tvárou v tvár, ale tvár jedného je pripevnená k zadnej časti druhého. Keď sa za nás modlíš, každý z nás môže trochu vidieť tvár toho druhého. Taká je naša úľava.“ Starec v slzách lamentoval: „Beda tomu dňu, keď sa tento muž narodil!“ A spýtal sa lebky: „Existujú mučenia, ktoré sú bolestivejšie ako toto?“ Lebka mu odpovedala: „Pod nami sú ešte ťažšie mučenia.“ Starý muž pokračoval: „Kto sú tí ľudia tam dole?“ Lebka odvetila: „My sme dostali trochu milosrdenstva, pretože sme nepoznali (pravého) Boha, ale tí, ktorí poznajú Boha a poprú Ho, sú dole pod nami.“ Svätý otec púšte potom zdvihol lebku a pochoval ju.

(The Sayings of the Desert Fathers, The Alphabetical Collection: Macarius the Great, 38.)