Otec Athanasios Mytilinaios: Prestáva Boh milovať duše v pekle?
Je tu ešte jedna otázka: V diele askétu Izáka Sýrskeho sa píše… Nuž, „je absurdné,“ hovorí svätý Izák Sýrsky, „myslieť si, že hriešnici sú v pekle zbavení Božej lásky“. Vyhlasuje, že je absurdné veriť, že v pekle neexistuje Božia láska.
„Pretože Božia láska, ktorá je výsledkom Jeho poznania, je bežne daná každému, ale pôsobí silou svojej vlastnej prirodzenosti dvoma spôsobmi: trestá hriešnikov a odmeňuje spravodlivých, a podľa môjho názoru je to význam pekelného ohňa.“ Ako interpretujete túto pasáž, ako by sme ju mali chápať atď.?
Všimnite si, že to hovoria aj iní otcovia. Kto vám povedal, že Božia láska v pekle neexistuje? Kto vám to povedal? Je pravda, že Božia láska je pre každého, pre hriešnikov aj pre zbožných, a existuje v Božom Kráľovstve aj v pekle. Ako je Božia láska v pekle? Tu hovorí, že Božia láska pôsobí dvoma spôsobmi: odmeňuje zbožných a trestá hriešnikov. Aby ste to pochopili, dovoľte mi to ďalej analyzovať. Veď som vám to už povedal. Nestvorené Svetlo, Svetlo Premenenia, je nestvorené. Nestvorené znamená, že to nie je stvorenie, ale pochádza to takpovediac z božskej podstaty. Preto je táto energia, toto svetlo nestvorené, rovnako ako je nestvorená aj božská podstata, však? Toto je, samozrejme, svetlo, ktoré ľudia prijímajú, keď sú zbožní. Ako ho prijímajú a kedy ho prijímajú, ako sa nazývajú? Theoumenoi (Bohovidci). Myslíte si, že aj traja učeníci na vrchu Tábor neniesli toto svetlo? Keď ho raz Motovilov, žiak svätého Serafíma Sarovského, išiel hľadať, spýtal sa ho: ako môžem vedieť, že som prijal Božieho Ducha, nestvorenú slávu? V tom čase sa tvár svätého Serafíma rozžiarila a povedal mu: „Tvoja je rovnaká.“ Je to úžasné...
Nuž, táto nestvorená energia je, samozrejme, trvalo prítomná v tých, ktorí sú spasení v Božom Kráľovstve. Odkiaľ pochádza? Z Božej Podstaty. Čo to je? Svetlo. Boh je svetlo, hovorí evanjelista Ján. Ale ako príklad si vezmem hmotné svetlo, pretože Boh tvorí podľa určitých štandardov; nebuďte tým prekvapení. Tento vesmír je vymodelovaný podľa jeho Kráľovstva.
Preto hmotné svetlo, stvorené svetlo, je akýmsi obrazom, ako Boh povedal aj Mojžišovi: „Dávaj pozor, aby si stvoril podľa toho, čo vidíš v Nebi“, a apoštol Pavol hovorí, že Mojžiš postavil Archu podľa toho, čo videl atď., a v skutočnosti hovorí: „Dávaj pozor, postavíš to, čo si videl“, nie niečo iné. Rovnako aj stvorené svetlo je obrazom: obrazom nestvoreného svetla. Vezmime si napríklad lúče stvoreného svetla, slnečné svetlo. Aké vlastnosti majú? Príliš veľa. Majú chemické, mechanické vlastnosti atď., ale vezmime si dve: slnečný lúč má vlastnosť osvetľovať a vlastnosť zohrievať. Takže aj tu má nestvorená energia božského svetla tieto dve vlastnosti: osvetľovať a druhú zohrievať, alebo skôr horieť. To, čo vám teraz vysvetľujem, napísali aj Otcovia a v skutočnosti to môžete vidieť jasnejšie v Hexamerone svätého Bazila Veľkého.
Nuž, nestvorená energia božského svetla prechádza Božím Kráľovstvom a zostáva tam iba žiarivosť bez tepla, žieraviny; iba žiarivosť, ktorá samozrejme odpúšťa svätým a zbožšťuje ich. Potom pokračuje vo svojej ceste a dosahuje peklo. Tam ide bez žiarivosti, ale iba so žieravosťou, spaľuje tam ľudí, ale nestvorená energia božského svetla je produktom, ak mi dovolíte povedať, Jeho lásky, takpovediac. Jeho láska dosahuje peklo, ale prichádza bez prítomnosti svetla, iba so žieravosťou. Preto sú v pekle..., niektorí ľudia posmešne hovoria kotly, ale ja by som si prial, aby tam boli kotly; je to niečo oveľa hroznejšie a horšie. Tam existuje tma, pretože chýba svetlo, a (je tam iba) žieravina.
Toto hovoria démoni prostredníctvom posadnutých ľudí, keď ich berieme liečiť k rôznym svätým, ako je svätý Nektários, svätý Dionýsios, svätý Spyridon atď. Čo kričia posadnutí? „Horím, horím.“ Čo to znamená, že horím? Démoni horia. Čo to znamená, že horia? Horia z božskej slávy svätých, ktorí ju prijali od Boha. Vidíte, hovoria: „Horím“ alebo „spálil si ma“, alebo niektorých svätých, ako napríklad svätého Gerasima, označovali za „spaľovača“, pretože ich spaľoval. Čo to znamená? Keď sa posadnutá osoba objaví pred bohovidcom, démoni sú spálení. Uvedomujete si teraz, čo je tento oheň? „Je to láska?“ spýtate sa. No, viem, že budete namietať...
Teraz vám poviem o pasáži z Prísloví, kapitola 25, verš 21, ktorú apoštol Pavol používa v Liste Rimanom, kapitola 12, verš 20, ktorá hovorí nasledovné: „Ak je teda tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu vodu.“ Inými slovami, ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu chlieb jesť, ak je smädný, daj mu vodu piť. „Lebo týmto konaním nahrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu.“ Robiť toto je ako klásť žeravé uhlie na jeho hlavu. Ako sa človek cíti s žeravým uhlím na hlave? Veľmi zle. Inými slovami, Boh sa stará, ale Jeho dobrodenie dosahuje nevďačných, nevďačných, darebákov, odpadlíkov ako žeravé uhlie.
Myslím si, že túto pasáž môžeme pochopiť skúmaním niekoho, kto hovorí inej osobe: obvinil si ma, urazil si ma, urobil si mi toto a tamto. Medzi nami je veľa príkladov; niekto mi raz povedal: „Môj otec bol raz zabitý a ten, čo ho zabil, prišiel do dediny. Čo mám robiť?“ hovorí napríklad muž, ktorému bol zabitý otec. Čo by si mal robiť? Prejav mu lásku. Vrátil sa do dediny chudobný; ako inak by sa mohol vrátiť? Úbohí sú ľudia, ktorí si myslia, že niečo dosiahnu páchaním zločinov; V každom prípade, ak mu niekto odpustí – najmä ak mu odpustí ten, komu zabili otca – bez ohľadu na to, aké zatvrdnuté svedomie má, bude sa cítiť vnútorne zle. Aký je tvoj konečný cieľ? Potrestáš ho prejavením svojej lásky, alebo ako som ti povedal, Boh prejavuje svoju lásku aj zatrateným, ale oni ju vnímajú ako trest. Takto môžeme presne pochopiť, ako peklo existuje.
Zdroj zvuku: „Odpovede na otázky“, č. 596 (v gréčtine), 7. marca 1993
https://arnion.gr/index.php/diafora-uemata/pantiseis-pori-n-katixitiko