Sv. Ján Lestvičnik - O cnostiach a vášňach

1) Správne uvažovanie spočíva v pochopení Božej vôle v každom čase, na každom mieste a v každej veci. Objavuje sa len v srdciach čistých.

2) Kto zvrhol prvé tri z hlavných vášní (ctibažnosť, hanobenie majetku a nenásytnosť), ten spolu s nimi zničil aj päť posledných (smilstvo, hnev, smútok, melanchóliu a pýchu). Kto je však nedbanlivý zvrhnúť prvé, ten žiadnu nepremôže.

3) Všetky zápasy s besmi sa odohrávajú z troch hlavných príčin: z našej nedbanlivosti, z pýchy a z diablovej závisti.

4) Nech je vo všetkých prípadoch zásadou vlastniť čisté svedomie podľa Boha (osvietené vierou a Božími prikázaniami), aby, keď zistíme, odkiaľ vanú vetry, sme podľa ich smeru vedeli rozprestrieť svoje plachty.

5) Vo všetkých skutkoch, ktorými sa snažíme vychádzať v ústrety Bohu, nám besi vykopávajú tri jamy: prvou bojujú tak, aby prekážali našim dobrým činom. Ak sú v tomto prvom pokušení premožení, druhým sa snažia, aby to, čo sme vykonali, nebolo pre Boha. Keď ani v tomto zvode neuspejú, vtedy sa už len potichu prikradnú k našej duši a lichotia nám, že žijeme bohumilo.

S prvým pokušením sa môžeme vysporiadať horlivosťou (k spáse) a starostlivosťou o smrť. S druhým – podriaďovaním sa a poníženosťou, s tretím – neustálymi výčitkami sebe samému. Takáto námaha stojí pred nami, dokiaľ nevnikne do našej svätyne oheň, oheň Boží. Vtedy v nás už nebudú stopy násilia zo zlých návykov, ved náš Boh je stravujúci oheň (Hebr 12, 29) každého rozpálenia telesnosti, každého zlého návyku, zatvrdnutosti a zatemnenia, či už vnútorného alebo vonkajšieho, viditeľného alebo mysleného.

6) Keď besi ovládnu dušu a zatemnia svetlo rozumu, vtedy už nebude viac v nás, zlorečených, ani triezvy rozum, ani rozvážne uvažovanie, ani bdelosť, ani hanba, ale namiesto nich prídu: krutosť srdca, necitlivosť, neschopnosť uvažovať a slepota.

7) Okradnutie duše nastáva vtedy, keď uctievam ako dobro to, v čom dobra niet, je to sotva badateľná strata jej bohatstva alebo nevedomé zajatie duše. Zabitie duše spočíva v umŕtvení rozumu, ktorý sa začne zaoberať škodlivými, zbytočnými vecami (strach pred Bohom kvôli svedomiu a potlačeniu duchovných pocitov kvôli smrteľným hriechom). Záhuba duše ústi do zúfalstva kvôli prekročeniu príkazov.

8) Nech majú odvahu tí, čo sa zvíjali vo vášňach a ktorí robia pokánie! Lebo aj keby spadli do všetkých jám, uviazli na všetkých chodníkoch a boli chorí všetkými neduhmi, keď vyzdravejú, budú pre všetkých svetlami a lekármi, lampami a vychovávateľmi, objavujúcimi vlastnosti a druhy každého neduhu a svojou skúsenosťou takto budú blížnych zachraňovať pred pádom.

9) Najlepšou abecedou pre všetkých (začiatočníkov) je táto: poslušnosť, pôst, chlad, chatrné šaty, popol, slzy, spoveď, mlčanie, pokora, bdenie, odvaha, námaha, znášanie zla, poníženosť, skrúšenosť, zabudnutie na pomstu, láska k bratom, miernosť, prostá viera bez zvedavosti, odvrátenie od sveta, čnostná nenávisť k rodičom, ovládnutie vášní, dobrosrdečná prostota, dobrovoľná chudoba.

10) Stav a príznaky napredujúcich sú: odmietnutie ctibažnosti a hnevu, dobrá nádej, mlčanlivosť, rozvaha, pamätanie na súd, milosrdenstvo, pohostinnosť k pútnikom, umiernené poučovanie, neustála modlitba, odpor k hromadeniu majetku.

11) Vrchol zbožnosti a príznaky v nej duší dokonalých: nezaujaté slobodné srdce, dokonalá láska, prameň pokornej múdrosti, istota v uvažovaní, Kristovo chvenie, prítomnosť svetla a modlitby, hojnosť Božích vnuknutí, túžba zomrieť, opovrhovanie životom, ovládanie tela, orodovanie za pokoj, ktoré prikláňa Boha k milosrdenstvu, spoluslužobníctvo s anjelmi, neohraničenosť rozumu, dom tajomstiev, opatrovanie nevýslovných zjavení, záchrana ľudí, vláda nad besmi, panovanie nad vášňami a telom, veliteľstvo nad prirodzenosťou, odcudzenie hriechu, príbytok bez vášní, napodobňovanie Pána s jeho pomocou.

12) Musíme sa neustále starať o duchovnú citlivosť a hľadať ju. Keď ju objavíme, vonkajšie pocity prestanú klamlivo pôsobiť na dušu. Toto vedel niekto z veľmi múdrych a povedal: „Vtedy porozumieš bázni pred Pánom a získaš Božie poznanie.” (Pris 2, 5).

13) Celý mníchov život v tom čo robí, čo hovorí, ako rozmýšľa a čo koná sa má odohrávať z vnútra srdca. Ak tomu tak nie je, takýto život nemožno nazvať mníšskym, a to ani nehovorím o anjelskom.

14) Poniektorí takpovediac už svojím prirodzeným založením sú väčšmi naklonení k zdržanlivosti, k mlčanlivosti, k čistote, k skromnosti, k miernosti alebo k dojatiu. Iní sú svojím založením od prírody zameraní temer úplne opačne k vyššie uvedeným vlastnostiam, ale nasilu sa k nim nútia, a hoci aj niekedy podľahnú, jednako ich, za snahu premáhať prirodzenosť, chválim viac ako tých prvých.

15) Svetlom mníchov sú anjeli, mnísi sú svetlom pre všetkých ľudí. Nech sa teda snažia, aby boli pre všetkých požehnaným príkladom, nikomu v ničom nedávali pohoršenie (2 Kor 6, 3), ani skutkami, ani slovami.

16) S pomocou Najsvätejšej Trojice sa ozbrojme voči trom hlavným vášňam tromi čnosťami. Ak sa tak nestane, sami seba vystavíme množstvu ťažkostí.

17) Ak bude Boh v nás vzkriesený našimi skutkami, vtedy sa rozptýlia jeho nepriatelia. Ak sa svojím poznaním k nemu priblížime, vtedy utečú tí, čo ho nenávidia spred jeho tváre, a aj našej.

18) Potom sa prácou, nielen samotným slovom pričiňme poúčať v poznávaní Božích právd. Lebo nie slová, ale skutky budeme musieť ukázať, keď budeme odchádzať.

19) Keď sa ľudia dopočujú, kde je ukrytý poklad, hľadajú ho, a keď ho s námahou nájdu, starostlivo uchovávajú to, čo našli. Tí však, ktorí zbohatnú bez námahy, bývajú márnotratní.

20) Aké hriechy pochádzajú z ôsmich hlavných vášnivých skrytých myšlienok, a ktoré z troch hlavných sú pôvodcom piatich ostávajúcich? Matkou smilstva je nenásytnosť, matkou melanchólie – ctibažnosť, smútok a hnev sa rodia zo všetkých troch hlavných vášní, ctibažnosť je aj matkou pýchy. Aké však hriechy pochádzajú z ôsmich hlavných, na to odpovedám, že v búrlivých vášňach sa ťažko vyznať a hľadať tam usporiadanie, lebo tam je len neprístojnosť a neporiadok.

21) Nevhodný smiech sa niekedy rodí z besa zmyselnosti, niekedy z ctibažnosti, keď človek sám seba vo vnútri chváli bez hanby. Niekedy sa však smiech rodí aj z presýtenosti.

22) Dlhé vyspávanie pochádza niekedy z presýtenia, niekedy z pôstu, keď sa postiaci tým chváli. Niekedy z melanchólie a niekedy jednoducho z prirodzenosti.

23) Táranie niekedy pochádza z nasýtenosti, niekedy aj z ctibažnosti.

24) Z potupy vzniká pýcha, ktorá sa často rodí z odsudzovania blížneho v tom istom, alebo z nevľúdnej závisti besov.

25) Zatvrdnutosť srdca býva niekedy z presýtenia, inokedy z bezcitnosti, inokedy zasa z vášnivého lipnutia na niečom. Toto vášnivé lipnutie nastáva buď zo smilstva, z hanobenia majetku, z nenásytnosti, z ctibažnosti alebo z mnohých iných príčin.

26) Ľstivosť pochádza z povyšovania alebo z hnevu.

27) Pokrytectvo vzniká zo spokojnosti so sebou samým a zo svojvôle.

28. Protikladné čnosti k týmto nerestiam sa rodia z protikladných rodičov. Keďže však nemám čas uvažovať o každej z nich osobitne, tak len všeobecne krátko poviem, že zničiť všetky vymenované vášne môže pokorná múdrosť. Kto získa túto čnosť, ten premôže všetky vášne.
29. Rešpekt a strach, ktorý pociťujeme voči predstaveným, nech je pre nás príkladom pre bázeň Božiu, zaľúbenie v telesnej kráse nech je pre nás obrazom lásky k Bohu. Nič nám neprekáža brať si vzory pre čnosti aj z činností, ktoré sú voči nim v protiklade.
30. Nielen v samotných námahách sa prejavuje Boh, ale aj v prostote a pokore. Sila sa dokonale prejavuje v slabosti (2 Kor 12, 9), toho, kto nekoná s pokornou múdrosťou, Pán Boh odmietne.
31. Nemoc prichádza niekedy kvôli očisteniu od prehrešení a niekedy preto, aby bolo pokorené vyvyšovanie.
32. Náš preblahý Vládca a Pán, keď vidí, že niekto je veľmi lenivý v námahách sebazapierania, pokoruje jeho telesnosť neduhom ako menej náročnou námahou. Niekedy týmto očisťuje dušu od zlých skrytých myšlienok a vášní.
33. Všetko, čo sa nám prihodí, či už viditeľné alebo skryté, môžeme prijať trojako: alebo v dobrom, alebo s vášňou, alebo so strednou náklonnosťou. Videl som troch bratov, ktorí utrpeli stratu: jeden sa rozpálil rozhorčením, druhý to prežil bez smútku a tretí to prijal s veľkou radosťou.
34. Videl som roľníkov, ktorí zasievali do zeme rovnaké semená, ale každý z nich mal svoj osobitý zámer: jeden, aby mohol vyplatiť dlžoby, druhý, aby zbohatol, tretí, aby si uctil týmito darmi svojho Pána. Iní mali na zreteli vyslúžiť si za svoje dobré skutky pochvalu od tých, ktorí tadiaľto prechádzajú cestou života, alebo rozhnevať svojho závistlivého nepriateľa, alebo sa vyhnúť výčitkám od ľudí za lenivosť. A toto sú mená semien týchto roľníkov: pôst, bdenie, almužna, rôzne služby a tak podobne. Svoje úmysly nech teda bratia dôsledne skúmajú v Pánovi.
35. Niekedy sa stáva, že keď naberáme vodu z prameňa, nebadane naberieme spolu s vodou aj žabu. Tak aj čnosti často uskutočňujeme s nimi tajomne poprepletanými vášňami. Tak sa s pohostinnosťou prepletá nenásytnosť, s láskou smilstvo, s rozvážnosťou prílišná prísnosť (strohost), so životnou múdrosťou podlosť, s miernosťou podozrievavosť, pomalosť, lenivosť, odporovanie, svojvôľa a neposlušnosť, s mlčanlivosťou poúčanie, s radosťou vysoká mienka o sebe, s nádejou lenivosť, s láskou odsudzovanie, s mlčanlivosťou melanchólia a lenivosť, s čistotou zatrpknutosť, s pokornou múdrosťou smelosť (bez miery). A za týmto všetkým nasleduje ako liek, lepšie povedané ako jed, ctibažnosť.
36. Nebuďme zarmútení, keď Pána dlhú dobu o čosi prosíme, a nie sme vyslyšaní. Sám Pán by chcel, aby sa ľudia v jednom okamihu zbavili vášní (tu sa stretáva s veľkými prekážkami ohľadom našej slobodnej vôle).
37. Všetci tí, ktorí čokoľvek žiadajú od Boha a nedostávajú to, je to bez pochýb kvôli niektorej z nasledujúcich príčin: je to preto, že žiadajú predčasne, alebo prosia o to, čo je neprimerané a z ctibažnosti, alebo preto, že keby dostali to, o čo prosili, stali by sa pyšnými alebo by upadli do nedbanlivosti.
38. Stáva sa, že od niektorých veriacich, ale aj neveriacich, odídu všetky vášne, pričom zostane iba tá jedna, ktorá ako zlo na prvom mieste vystrieda všetky ostatné a ktorá je natoľko škodlivá, že môže zhodiť aj zo samého neba (to je pýcha).
39. Vášne sa spotrebovávajú z duše akoby jedením a vykorenením Božím ohňom.
40. Niekedy besi ustupujú aj sami od seba, aby nás priviedli do ľahkovážnosti. Potom však náhle zaútočia na úbohú dušu, uchvátia ju, a do takej miery ju priúčajú neprávostiam, že sama sebe strojí úklady a bojuje proti sebe.
41. Poznám však aj iné odstúpenie tamtých zverov, ktoré sa udeje vtedy, keď duša úplne zapustí korene v hriešnych návykoch. Príkladom toho sú nemluvňatá, ktoré si z dlhého zvyku cucajú prsty, keď im matky nedajú viac piť z pŕs.
42. Poznám ešte aj piaty stav bez vášne, ktorý sa objaví v duši z čistej prostoty a chvályhodnej dobrosrdečnosti. Tým, ktorí prebývajú v tomto stave Boh zasiela svoju pomoc, lebo On je záchrancom ľudí úprimného srdca (Ž 7, 4), a pre nich samých neviditeľne ich zbavuje vášní. Podobne ako nemluvňatá, keď z nich dajú dolu šaty, vôbec nepozorujú svoju nahotu.
43. Hriech a vášne nie sú v prirodzenosti človeka. Boh nestvoril vášne. Mnohé čnosti však daroval našej prirodzenosti, medzi ktorými sú aj tieto: almužna lebo aj pohania sú súcitní, láska – lebo často aj nemé tváre prelievajú slzy, keď strácajú jeden druhého, viera – lebo všetci ju rodíme zo seba, nádej – lebo my aj keď si vzájomne dávame alebo berieme, keď sejeme alebo plieme, robíme to s nádejou, že sa obohatíme. Teda, ak sú láska a čnosti vlastné našej prirodzenosti a láska je naplnením zákona, je jasné, že ani čnosti nie sú cudzie našej prirodzenosti. A nech sa hanbia tí, ktorí obhajujú nekonanie čností svojou slabosťou.
44. Čo sa však týka čistoty, miernosti, pokornej múdrosti, modlitby, bdenia, pôstu a každodenného prelievania sĺz – to sú čnosti, ktoré sú nad prirodzenosťou. Niektoré z nich sme získali poučením od ľudí a ich príkladom, pre niektoré boli pre nás vzorom anjeli a pre iné bol pre nás učiteľom a darcom samotný Boh – Slovo.
45. Keď sa ideme modliť, sa stáva, že sa stretneme so skutkom dobrodenia, ktorý nepripúšťa odklad. V takýchto prípadoch treba dať prednosť láske. Lebo láska je väčšia než modlitba, ktorá je jednotlivou čnosťou, kým láska zahŕňa všetky čnosti.
46. Boh často v svojej prozreteľnosti necháva v duchovných ľuďoch niektoré ľahké vášne kvôli tomu, aby oni pri pohľade na tieto temer bezhriešne slabosti si robili výčitky a tým nadobudli neodcudziteľné bohatstvo pokornej múdrosti.
47. Kto na začiatku nežil v poslušnosti, ten nemôže nadobudnúť pokoru, lebo každý, kto sa učil len sám zo seba, mnoho si o sebe namýšľa.
48. Dvoma najhlavnejšími čnosťami, pôstom a poslušnosťou, otcovia vymedzili hranice pre činný život. Bolo to správne, lebo tou prvou sa ničí túžba po slastiach a druhá účinkuje pokornou múdrosťou. Aj plač má dvojaký účinok, na jednej strane ničí hriech, na druhej napomáha vzniku pokornej múdrosti.
49. Dávať tým, ktorí prosia, je vlastné pobožným, dávať však aj tým, čo neprosia, to patrí najpobožnejším. Nepožadovať to, čo bolo vzaté, od toho, kto to vzal, najmä ak má možnosť to vrátiť, to prináleží iba tým, ktorí pokorili vášne.
50. Vo vzťahu k vášňam a čnostiam neustále skúmajme, kde sa nachádzame, či na začiatku, či v strede, alebo na konci.
51. Všetky zápasy s besmi proti nám pochádzajú z troch nasledujúcich príčin: zo sebauspokojenia, pýchy a závisti besov.
52. Jedna vec je modliť sa proti vášnivým myšlienkam, iná protirečiť im, a iná – vládnuť nad nimi. Ten, ktorý je v strede, sa často prikloní k prvému spôsobu, kvôli svojej nepripravenosti; prvý nemôže druhým spôsobom odháňať svojich nepriateľov, kým tretí sa vysmieva z nepriateľov.
53. Tí, čo majú zdravý čuch, môžu ucítiť aj také vône, ktoré sú skryté. Tak aj čistá duša poznáva u druhých ľúbeznú vôňu, ktorú sama dostala od Boha, ako aj zápach, ktorého bola pozbavená, čo si druhí vôbec nemusia všimnúť.
54. Hoci nie všetci môžu vládnuť nad vášňami, spasiť sa môžu všetci.
55. Nedovoľ, aby nad tebou začali vládnuť cudzinci, ktorí ťa nabádajú skúmať záhady Prozreteľnosti a vzťah Boha k ľuďom, pričom vzbudzujú myšlienku, že Pán je zaujatý. Toto sú výplody namyslenosti (domýšľavosti), – a naozaj tým aj sú.
56. Niektorí tvrdia, že jedni besi protirečia druhým. Ja som sa presvedčil, že všetci hľadajú našu záhubu.
57. Akejkoľvek duchovnej činnosti, či už viditeľnej alebo rozumovej, predchádza vlastná slobodná vôľa a najúprimnejšia túžba, ktorá sa Božím spolupôsobením stáva skutočnosťou. Ak to prvé (slobodná vôľa a túžba) nepredchádza, nemôže nasledovať druhé (spolupôsobenie Boha).
58. Všetko pod nebom má svoj čas, hovorí Kazateľ. Nech nás teda neoklame namyslené úsilie predčasne hľadať to, čo nastane v správnej chvíli. Nehľadajme počas siatia to, čo príde v žatve. Lebo je čas zasievať námahy, a je čas žať nevyjadriteľné stavy milosti. V opačnom prípade ani vo vhodnom čase nenadobudneme to, čo takémuto času patrí a je mu vlastné.
59. Niektorí na základe nepostihnuteľných pokynov Božej Prozreteľnosti nadobudli dary milosti pred námahami, iní v samotných námahách, iní až po nich a niektorí až pri odchode z tohto sveta. Je hodné zamyslenia, ktorí z nich boli pokornejší než tí druhí.
60. Jestvuje zúfalstvo prameniace z množstva hriechov a výčitiek svedomia a je zúfalstvo z pýchy a vyvyšovania sa, kedy tí, ktorí upadli do hriechu, si myslia, že ich pád bol nenáležitý a nezaslúžený. Prvé zúfalstvo lieči odstúpenie od hriechov a blažená nádej, druhé pokora bez odsudzovania kohokoľvek.
61. Skúmaj všetky svoje činy a skutky, vonkajšie i vnútorné, či sa ako Bohu milé začali a aj uskutočnili. Znakom toho, že konáme v súlade s Božími zámermi je u začínajúcich napredovanie v pokore. U tých, ktorí sú na pol ceste – prerušenie vnútorných bojov, a u dokonalých rozmnoženie a hojnosť Božieho svetla.
62. Keď je vzduch očistený od oblakov, vtedy sa slnko ukazuje vo všetkej svojej žiarivosti. Tak aj duša, ktorá sa stala hodnou odpustenia hriechov a oslobodila sa od návykov vášní (a skrytých myšlienok) bezpochyby vidí Božie svetlo.
63. Niektorých najviac obšťastňujú zázraky a iné viditeľné duchovné dary, pričom si neuvedomujú, že jestvuje množstvo iných výnimočných darov, ktoré sú skryté, a preto uchránené pred pádom.
64. Kto sa úplne očistil od vášní, vidí dušu blížneho; hoci nie jej samotnú podstatu, ale jej usporiadanie, pocity, rozpoloženia a sklony, kým ten, kto ešte len napreduje, usudzuje o duši podľa toho, ako sa prejavuje v tele.
65. Tí, ktorí sú duchovne slabí, by mali spoznávať Božie navštívenie a jeho milosrdenstvo v telesných nemociach, nešťastiach a vonkajších skúškach. Dokonalí spoznávajú Božie navštívenie v prítomnosti Ducha Svätého v nich a v rozmnožení darov.
66. Medzi zlými duchmi je bes, ktorý kráča prvý vpredu a ktorý len čo sa prebudíme, už nás začína pokúšať poškvrňujúc naše prvé myšlienky. Zasväcuj začiatky dňa Pánovi, lebo komu ich prv odovzdáš, toho aj budú. Jeden človek v tomto veľmi skúsený mi povedal takéto slovo hodné pozornosti: ,,Podľa toho, ako začínam ráno, viem, ako bude plynúť celý môj deň”.
67. V pokušeniach, ktoré nás stretajú, besi na nás útočia, aby sme povedali alebo urobili niečo nerozumné. Keď nás nemôžu premôcť, pristúpia potichu a tajne vložia pyšné ďakovanie Bohu.
68. Tí, ktorí premýšľajú o nebeskom, po smrti vystupujú do nebies, kým tí, ktorí prilipli k pozemskému, zostupujú dolu do krajiny pekelnej. Pre duše, ktoré sa lúčia s telom, niet stredného, tretieho miesta.
69. Ako jeleň vyprahnutý od smädu túži po vode, tak aj poslušníci nech si želajú poznávať Božiu vôľu. Nie však iba túto vôľu, ale aj to, kedy sa k nej primiešava naša vlastná vôľa a kedy účinkuje dokonca odporujúca (sila). A ešte aj to má byť predmetom ich skúmania, čo všetko treba splniť neodkladne bez akéhokoľvek váhania, a čo bez náhlenia a s opatrnosťou.
70. Všetci, ktorí chcú poznať vôľu Pána, najprv musia v sebe umŕtviť vlastnú vôľu. Keď sa pomodlia k Bohu s vierou a s prostotou bez pretvárky, nech sa v pokore srdca a bez akýchkoľvek pochybností v skrytých myšlienkach opýtajú otcov a bratov. Potom nech príjmu ich rady akoby plynuli z Božích úst, aj keby boli v rozpore s ich vlastným rozumom. Veľkou pokornou múdrosťou sú naplnení tí, ktorí sa týmto pravidlom riadia bez pochybností. Boh nedopustí, aby boli oklamaní /26,110/.
71. Niektorí spoznávali Božiu vôľu takto: zbavovali svoju skrytú myšlienku akejkoľvek náklonnosti k takej alebo onakej túžbe duše – či už k povzbudzujúcej, alebo protirečiacej. Keď takto obnažili svoj rozum od vlastnej vôle, predstavovali ho s vrúcnymi modlitbami Bohu počas stanoveného počtu dní. Takto dosahovali poznanie Jeho vôle tým, že Duchovný Rozum myšlienkami hovoril o nej ich rozumu, alebo tým, že jedna z tamtých skrytých myšlienok úplne vymizla z duše.
72. Iní usudzovali, že utrpenia a ťažkosti, s akými sa vo svojich počiatkoch stretávali, sú v súlade s Božou vôľou. Iní zasa naopak na základe neočakávanej pomoci, akej sa im dostalo v ich diele, pociťovali, že je bohumilé, hovoriac si: ,,Boh spoluúčinkuje iba s tým, ktorý si volí to dobré”.
73. Kto osvietením zhora získal v sebe Boha, ten sa skoro dozvie o Jeho svätej vôli vo veciach a skutkoch, ktoré neznesú odklad, ako aj o tých, ktoré umožňujú odloženie.
74. Spravodlivý je Boh a dvere svojho milosrdenstva nezatvorí pred tými, ktorí na ne klopú s pokorou.
75. Vo všetkom, čo konáme, musíme skúmať svoj úmysel, lebo Pán naň hľadí vo všetkých našich skutkoch. Všetko, čomu je cudzia náruživosť a akákoľvek nečistota a čo činíme len pre Boha a pre nič iné, bude nám pripočítané ako dobré, hoci by takým úplne nebolo.
76. Jestvujú odvážne duše, ktoré z nesmiernej lásky k Bohu a z pokory srdca sa odvažujú na skutky, ktoré prevyšujú ich možnosti. Jestvujú však pyšné srdcia, ktoré majú tiež odvahu na také isté skutky (ale z vnuknutia našich nepriateľov). Lebo naši nepriatelia nás často naschvál nabádajú na skutky, ktoré prevyšujú naše možnosti kvôli tomu, aby sme v prípade, že v nich neuspejeme, upadli do melanchólie a zanechali aj to, čo je v súlade s našimi silami a takto sa vystavili ich výsmechu.
77. Videl som takých, ktorí boli slabí duchovne aj telesne a za množstvo svojich hriechov sa pokúšali o sebazapieranie, ktoré presahovalo ich sily, a ktoré neuniesli. Povedal som im, že Boh neposudzuje pokánie podľa množstva ich námah, ale podľa miery ich pokory (sprevádzanej plačom, skrúšenosťou a odvracaním sa od hriechu).
78. Niekedy môže byť príčinou krajného zla výchova, niekedy zlá spoločnosť, často ale postačuje k záhube duše jej vlastný rozvrat. Kto sa zbavil prvých dvoch ziel, ten sa možno zbavil aj tretieho. Ak však v niekom panuje to tretie, tomu nie je na osoh byť na hocijakom mieste. Niet bezpečnejšieho miesta ako nebo, avšak aj tam niektorí zahynuli kvôli svojej rozvrátenej vôli.
79. Medzi nečistými duchmi sú takí, ktorí sú podlejší než ostatní. Neuspokoja sa s tým, aby len nás samých naviedli na hriech, ale nabádajú nás, aby sme aj druhých mali za spoločníkov zla, a aby nás takto mohli vystaviť tým najkrutejším mukám. – Videl som jedného človeka, ktorý naviedol druhého na svoj hriešny návyk. Potom však, keď precitol, začal robiť pokánie a zanechal hriech, ale, keďže ten, ktorého naviedol na hrešenie neprestával hrešiť, jeho pokánie nebolo skutočné.
80. Keď počúvame rozprávanie o sebazapieraniach a čnostiach duchovných otcov, vtedy sa rozum i duša povzbudzujú k horlivosti. Počúvanie ich poučení je svetlom v tme, návratom zblúdených na správnu cestu, osvietením pre tápajúcich v temnotách.
81. Kto si želá, aby predstavil svoje telo pred Pánom bezúhonné a srdce čisté, ten sa musí povzniesť nad hnev a zachovávať zdržanlivosť, pretože bez týchto dvoch čností bude celá naša námaha zbytočná.
82. Medzi čnosťami sú dcéry a matky čností. Kto je rozumný, ten sa snaží najviac napredovať v sebazapieraní v materských čnostiach, lebo tie vlastným účinkovaním poúča sám Boh, kým na poúčanie dcér je veľa vychovávateľov.
83. Dajme pozor na to, aby sa skromnosť pôžitku (z jedla) nedopĺňala spánkom a naopak, lebo to je nerozumné.

84) Medzi nečistými duchmi sú aj takí, ktorí nám na začiatku nášho duchovného života osvetľujú Božie Písma. Obyčajne tak robia v srdciach ctibažných a ešte väčšmi u takých, ktorí sú vzdelaní vo svetských vedách, aby ich postupne zmiatli a uvrhli do bludov a zahanbenia. Túto teológiu besov, alebo lepšie povedané, toto odporovanie Bohu, môžeme spoznať podľa zmätkov a podľa neusporiadanej a neprístojnej radosti, ktorá sa objavuje v duši počas týchto objasňovaní.

85) Nikdy neprestávajme napredovať v čnosti a láske v tomto ani v budúcom živote a svetlom (svietiacim zhora) prijímať len nové svetlo rozumu. Ani anjeli, tieto rozumné stvorenia, nejestvujú bez toho, aby napredovali, pričom vždy pridávajú slávu k sláve a múdrosť k múdrosti.

86) Nesúď prísne tých, ktorí slovami poúčajú o veľkých čnostiach, hoci aby ich sami uskutočňovali, sú leniví, lebo nedostatok skutkov často môže byť užitočným takémuto poučeniu. Nie všetci sme obdarení rovnakým spôsobom: niektorí viac vynikajú v slovách než v skutkoch, kým u iných prevažujú skutky.

87) Boh nestvoril zlo; preto sa mýlia tí, ktorí hovoria, že niektoré z vášní sú prirodzenosťou duše, pričom nechápu, že to my sme svoje prirodzené vrodené vlastnosti obrátili na vášne, napr. môžeme plodiť deti, ale nám táto schopnosť slúži k nezákonným rozkošiam; v našej prirodzenosti je hnev, ale hnev na odvekého hada, ktorý my používame proti blížnemu; je nám daná horlivosť, aby sme boli horliví v čnostiach, ale my sme zapálení pre nehanebnosti… a pod.

88) Horlivá duša popudzuje besov k zápasu proti nej samej. S množstvom bojov sa však množia aj víťazné vence. Kto však nebol zranený diablovými pomocníkmi, nemôže byť ani ovenčený víťazným vencom, a kto je vystavený útokom a neklesá na duchu, toho vychvaľujú anjeli ako chrabrého bojovníka.

89) Neprestajne skúmaj, aké sa v tebe prejavujú hnutia vášní a zistíš, že sa v tebe nachádzajú mnohé vášne, ktoré, keďže sa nachádzame v duchovných neduhoch, nedokážeme rozpoznať, či už kvôli našim slabostiam alebo kvôli hlboko zakorenenému hriešnemu návyku.

90) Besi nás často chcú odradiť od toho, čo je ľahké a osožné, a nabádajú nás púšťať sa do niečoho, čo je veľmi ťažké /26,164/.

91) Prebývanie v spoločenstve, ktoré je podriadené Bohu, je ako duchovná čistiareň, ktorá vyčistí každú škvrnu a hrubosť a všetok zmätok v duši. Pustovníctvo môžeme pomenovať ako farbiareň pre tých, ktorí sa už očistili od žiadostivosti, pomstychtivosti a popudlivosti, a potom sa vzdialili do mlčania.

92) Duch smilstva a hnevu, duch pažravosti, duch melanchólie a spavosti nemajú také vlastnosti, na aké by mohol byť náš rozum hrdý (práve naopak, pokorujú ho), kým besi hanobenie majetku, vládychtivosti, táravosti ako aj iné – obyčajne pripájajú k týmto hriechom aj zlo povyšovania sa, a bes odsudzovania sa im v tomto podobá.

93) Ak sa poslušník po návšteve u svetských ľudí, alebo potom, čo ich prijal u seba, už o hodinu alebo o deň po rozlúčke s nimi zraní strelou smútku namiesto toho, aby sa radoval, že sa zbavil osídiel, ktoré mu prekážajú v ďalšom napredovaní, stáva sa hračkou vášní ctibažnosti alebo smilstva.

94) S veľkou rozvážnosťou máme sledovať, kedy a v akých prípadoch sa máme postaviť proti predmetom vášní a bojovať s nimi, a kedy máme ustúpiť. Lebo niekedy je aj lepšie, kvôli slabosti, dať prednosť úteku, aby sme duchovne nezomreli.

95) Ako vetry, za pokojného počasia, čeria iba morskú hladinu, kým inokedy dávajú do pohybu aj morské hlbiny, tak podobne môžeme premýšľať aj o vetroch tmy. Lebo v ľuďoch vášne rozkolísavajú samotnú hĺbku srdca, kým v tých, ktorí sú skúsení v napredovaní, už iba povrch rozumu. Preto títo druhí dokážu v sebe skôr nastoliť tíšinu, ktorá zostáva nedotknutá.

96) Zdržanlivosť je matkou zdravia a matkou zdržanlivosti je myšlienka na smrť s neustálou spomienkou na žlč pomiešanú s octom, ktorú skúsil náš Pán, Vládca a Boh.

97) Mlčanlivosť je príčinou a pomocníčkou čistoty. Pôst hasí rozpálenie telesnosti, skrúšenosť srdca je nepriateľkou podlých a zahanbujúcich skrytých myšlienok.

98) Tak ako had nedokáže zvliecť zo seba starú kožu, pokým neprelezie cez úzku škáru, tak ani my nemôžeme odvrhnúť predchádzajúce zlé návyky, slabost duše a chatrnosť odevu starého človeka, ak neprejdeme úzkou a tesnou cestou pôstu a pohanenia.

99) Tak ako ožívajú vajcia pod krídlami, tak aj skryté myšlienky, ukrývané pred duchovným otcom, sa premieňajú na skutky.

100) Tak ako sa dobré kone, keď bežia spolu, náhlia jeden pred druhým, tak je to aj v spolužití dobrých bratov, keď jeden druhého povzbudzuje k bohumilej horlivosti.

101) Ako oblaky zakrývajú slnko, tak podlé skryté myšlienky zatemňujú a hubia rozum.

102) Ako úbožiaci pri pohľade na kráľovské poklady ešte väčšmi poznávajú svoju chudobu, tak aj duša pri čítaní príbehov o veľkých čnostiach sv. Otcov sa mimovoľne ešte väčšmi korí, uvedomujúc si svoj spôsob myslenia.

103) Ako toho, ktorý je navoňavkovaný, aj proti jeho vôli odhaľuje vôňa, tak aj toho, ktorý má v sebe Pánovho Ducha môžeme spoznať podľa jeho slov a pokory.

104) Ako zlodeji nepôjdu nerozvážne na také miesto, kde vidia, že sa nachádzajú kráľovské zbrane, tak aj duchovní zlodeji sa neochotne priblížia okradnúť toho, kto sa srdcom spojil s modlitbou a posilnil ju v ňom.

105) Ako loď, ktorá má dobrého kormidelníka, s pomocou Božou bezpečne vchádza do prístavu, tak aj duša, ktorá má dobrého pastiera, vznáša sa do neba, hoci sa dopustila mnohých hriechov.

106) Kto nemá sprievodcu, môže na svojej ceste lahko poblúdiť, hoci by bol akokoľvek múdry. Podobne aj ten, kto by podľa svojej vôle kráčal cestou poslušníctva, môže ľahko zahynúť, hoci by poznal aj všetku múdrosť sveta.

107) Kto je telesne slabý a napáchal mnoho ťažkých priestupkov, ten nech kráča cestou pokory a jej blízkych čností, lebo inde nenájde spásu.

108) Umenšenie zla rodí odstúpenie od neho, odstúpenie od neho je počiatkom pokánia. Začiatok pokánia je začiatkom spasenia, začiatok napomáhania k spaseniu spočíva v blaženom rozhodnutí (vyhovieť Bohu). Toto rozhodnutie rodí sebazapierania, ktoré sú počiatkom čnosti. Začiatkom čností je kvet, kvetom čnosti je skutok. Zrod čnosti je v neustálej horlivosti a rozmýšľaní o nej, plod neprestajného myslenia a horlivosti je návyk. Zrod návyku spočíva v zjemňovaní duše dobrom, toto zjemňovanie je matkou bázne. Bázeň rodí zachovávanie prikázaní tak nebeských ako aj pozemských, zachovávanie prikázaní je znakom lásky. Začiatok lásky spočíva v bohatstve pokory, bohatstvo pokory v plnosti lásky až po úplné spočinutie Boha v čistom srdci tých, ktorí sú bez vášní, lebo oni uvidia Boha (Mt 5 ,8).

www.slovenskepravoslavie.sk