Metropolita Christoforos z Jordánu: Niet väčšieho hriechu ako súdiť druhých

Moji synovia a dcéry, dnes sme počúvali Evanjeliové čítanie a každý z nás nech sa zamyslí nad slovami Pána:

"Prečo zmýšľate vo svojich srdciach zle?" (Matúš 9, 4). Prečo?

Prečo máme vždy tendenciu myslieť si v našich srdciach zle? Aj keď by sme mali myslieť na dobro. Mali by sme myslieť s dobrými úmyslami (zámermi). Niektorí z vás mi môžu odpovedať, "Ako máme myslieť na dobro, keď je zlo všade okolo nás!" Nebojte sa zla, ktoré je mimo vás, ale bojte sa zla, ktoré je vo vás! Vonkajšie zlo je riadené Bohom. Boh existuje a je Všemohúci (Pantokrator). Ale vy ste zodpovední za zlo vo vašom vnútri! A budete za to zodpovedať a budete za to súdení. Keď vidíme dôsledky zlého myslenia, vieme, že je to veľa a musíme byť opatrní. Zlo vo vašom vnútri vás mučí. Vyvoláva vo vás úzkosť a problémy. Zlé myšlienky, ktoré máte vo vnútri, zasadili do vás jed, zášť a nenávisť.

Existujú teda neresti. Vaše srdce by malo byť príbytkom pre Svätého Ducha. Pozrite sa, ako robíme chyby, keď myslíme na zlo a navyše, keď si zlo osvojujeme. Zlo má úrovne, aby zasiahlo srdce, začína sa to falošným pohľadom na svet. Vonkajšie veci často posudzujeme plytko. Nesúdime podľa podstaty. Preto máme tendenciu posudzovať ostatných prísne a tvrdo, zatiaľ čo sami seba súdime s milosťou. Ospravedlňujeme sa a súdime iných. Zatiaľ čo v duchovnom živote by sa mal stať opak. Mali by sme byť na seba prísni, a mäkkí s ostatnými. Teda obviňovať seba a ospravedlňovať druhých. Vďaka tejto plytkosti zaobchádzania s vonkajšími vecami, presunieme sa do mysle.

Myšlienky vstupujú do našich sŕdc a myslí. A namiesto toho, aby sme odhodili tieto zvláštne myšlienky, ako myšlienky prichádzajúce od Satana, berieme ich, adoptujeme si ich, a veríme im. A začneme podľa nich obviňovať druhých. A najhoršie je, že súdime iných, a toto je katastrofa. Pretože pri súdení druhých nahrádzame Boha. Predstavte si, akú hrdosť máte, keď hovoríte Bohu:

"Sadni si bokom. Poznám túto osobu a odsúdil som ho/ju!"

Postavil si sa na Božie miesto. Niet väčšieho hriechu. Je to hriech, ktorý spáchal Anjel, ktorý sa stal diablom.

Postavil sa na Božie miesto, takže padol, z Anjela do diabla.

Skazenosť sa tak do nás dostáva cez kontaminovanú a zmätenú myseľ. A túto špinu našich myšlienok prinášame dole do našich sŕdc. Naše srdce je miestnosť, je miestom, kde má Boh prebývať skrze blahodať Svätého Ducha. A toto miesto Božie, namiesto toho, aby bolo čisté, krásne, posvätené a sväté,... naplňujeme všetkými nečistotami. A kým by sme mali nazbierať túto špinu a vyhodiť ju von, žiaľ, berieme ju dovnútra. Takže srdce – nús (nous)  – myseľ, ktorá je v srdci, je najsvätejšia časť ľudí. Hovoríme tomu „νους“ v gréčtine, čo je srdce alebo myseľ v srdci. Evanjelium o tom hovorí takto: "vstúp do svojej izby a zatvor dvere." [Matúš 6, 6]. Ktorá miestnosť? Miestnosť vášho srdca. A ktoré dvere...? Dvere zmyslov, o ktorých teraz hovoríme. Tieto dvere, ktoré preosievajú zlé myšlienky a vyhodia ich von, aby bolo srdce čisté, sväté a posvätené. Toto je zodpovednosť ľudí.

https://www.youtube.com/watch?v=f8d8geX59uM