Abeceda kresťana

Čo to znamená "ugomoniť sa"

HIEROMNÍCH DOROTEJ (Konevica)

Roku 1951 som strávil niekoľko týždňov v Konevici na ďalekom severe žijúc ako pustov­ník v lese, v drevenej chate. Bol koniec júla. Dni boli teplé a slnečné. Lesy a jazerá, jazerá a lesy. Monastierik bol malý, spolo­čenstvo bratov bolo neveľké a už v rokoch.

Boli tam medzi mníchmi ľudia hlbokej duchovnosti. Z nich si najlepšie pamätám na otca Doroteja. Raz som sa ho opýtal:

-Ako možno dospieť k pokoju ducha?

-Je potrebné угомониться, odvetil mi otec Dorotej usmievajúc sa.

-A čo to znamená ugomoniť sa?

-Nuž, ako by som ti to vysvetlil? Keď som bol mla­dým poslušníkom vo Valaame, môj starec, ktorému som pri­sluhoval, mi raz povedal:

-Dimitrij, pre teba bude ťažké sa ugomoniť. Si veľmi veselý - živý a stále v pohybe. Ak sa neugomoníš (neutíšiš, neupokojíš), nedosiahneš čistú modlitbu a monastiersky (mníšsky) život bude nanič.

-Opýtal som sa ho teda - ako vy teraz mňa, čo zna­mená ugomoniť sa? Starec mi odvetil:

-Je to veľmi jednoduché. Teraz je leto, ale ty, predpokladám, očakávaš jeseň, keď práce na poli bude menej.

-Presne tak, otče...

-Nuž a keď príde jeseň, budeš očakávať zimu, prvý sneh, Roždestvo Christovo (Vianoce) a ony prídu... Potom budeš očakávať jar, Paschu - slávny deň Christovho Vzkriesenia.

-Pravda, otče.

-Teraz si poslušník a predpokladám, že očakávaš deň, keď sa staneš riasoforom.

-Áno, otče.

-Potom neskôr budeš očakávať mantiu a ne­skôr jeromonašestvo - mníštvo s kňazstvom. Toto všetko svedčí o tom, že nie si vyrov­naný, že si sa ešte neugomonil. Keď raz však dospeješ k tomu, že ti bude zajedno, či je jar alebo jeseň, leto alebo zima, Roždestvo alebo Pascha, keď ti bude ľahostajné, či si ešte poslušník alebo schimník, keď budeš žiť dnešným dňom, pretože každý deň má dosť svojho trápe­nia (Mt 6, 34), keď nebudeš snívať ani nič očakávať, ale celkom sa odovzdáš do vôle Božej, vtedy sa ugomoníš.

Veľa rokov uplynulo od nášho rozhovoru. Dostal som mantiu, prijal jeromonašestvo - mníšske a kňazské svätenia, a stále som na čosi čakal. Určili ma za kuchára. Nechcel som, ale počúvať treba. Presunuli nás sem, ja som šiel veselo, aj keď iní plakali. Nič sa ne­stane bez Božej vôle. Ak budeš prijímať Božiu vôľu s odovzdanosťou, s láskou a bez svojho čudáctva, vtedy sa ugomoníš.

-Vy ste zatiaľ veľmi ďaleko od tohto stavu, Sergej Nikolajevič. Ešte stále "očakávate svoje". Ibaže bez ugomonenia sa nemožno dosiahnuť čistú mod­litbu!

Úryvok z knihy Na Duchovných výšinách od Sergeja Boľšakova