Svätý Ignác Brjančaninov o pokání a spovedi

Kajajte sa! Odvrhnite od seba nielen zjavné hriechy - vraždu, krádež, smilstvo, ohováranie, lož... ale i zhubné telesné pôžitky a rozkoše a zakázané predstavy, hriešne myšlienky: jedným slovom všetko, čo Evanjelium nedovoľuje. Svoj predchádzajúci hriešny život umyte slzami úprimného pokánia.

Nehovor sám sebe v duševnej skľúčenosti, znudenia a ochablosti: "Padol som do ťažkých hriechov, dlhodobým hriešnym životom som získal hriešne návyky a ony sa časom premenili akoby v nejaké prirodzené vlastnosti a spôsobili, že sa nemôžem kajať". Takéto temné myšlienky ti našepkáva tvoj nepriateľ a ty ho ešte nepozoruješ a nechápeš, že je to on. A on vie, akú silu má pokánie, bojí sa, aby ťa nevytrhlo spod jeho moci a tak sa snaží ťa odviesť od pokánia. Zakladateľom pokánia nie je nikto iný než tvoj Tvorca, ktorý ťa učinil z ničoho. A keď ťa stvoril, o koľko ľahšie ťa môže obnoviť a premeniť tvoje srdce, učiniť srdce milujúce Boha zo srdca milujúceho hriech; učiniť srdce čisté, duchovné, sväté, zo srdca zmyselného, telesného, zlovoľného, rozkošníckeho. 
Boh pozná ľudskú nemohúcnosť. Vedel, že ľudia budú hrešiť aj po krste. Preto vo svojej cirkvi ustanovil tajinu pokánia, ktorou sa očisťuje od hriechov spáchaných po krste. Vyznať hriechy znamená pretrhnúť spojenie a prerušiť spoločenstvo s hriechmi. Nenávisť k hriechom - znamenie pravého pokánia - spočíva v odhodlaniu žiť už len cnostným životom. 
Ak si si privodil hriešny návyk, potom sa častejšie spovedaj a skoro sa oslobodíš z hriešneho otroctva a ľahko a radostne budeš kráčať za Pánom Isusom Christom. Kto stále zrádza svojich priateľov, tomu sa oni premenia v nepriateľov a vzdialia sa od neho ako od zradcu, ktorý sa vždy usiluje o ich istú smrť. Tak aj keď niekto vyznáva svoje hriechy, tieto od neho odstupujú. Lebo hriechy sú zakorenené a silnejú na pýche padlej ľudskej prirodzenosti a preto neznášajú, keď ich niekto odhaľuje a zhanobí. Kto si v nádeji na pokánie dovoľuje svojvoľne a zámerne hrešiť, ten sa ľstivo a úskočne stavia voči Bohu. Kto dobrovoľne a vedome hreší a to všetko v nádeji – mám dosť času! – že sa bude kajať, toho porazí neočakávaná smrť a takto mu bude odopretý čas, ktorý dúfal venovať cnosti. 
"Umyte sa, (hovorí Boh hriešnikom) očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť!... Potom príďte, hovorí Pán a budeme sa súdiť“ (Iz. 1, 16 a 18). A čím sa završuje tento Boží súd, súd pokánia, na ktorý Boh bez prestávky volá hriešnika pokiaľ trvá jeho pozemský život? Keď človek pozná svoje hriechy, rozhodne sa úprimne kajať a napraviť sa, potom aj Boh svoj súd s človekom zakončuje nasledujúcim rozhodnutím: "Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna." (Iz. 1, 18). 

http://bpm.orthodox.sk/bpm3/index1.php?go=duchovnost/ine/pokanie_spoved/pokanie_spoved